Pri trochu priaznivejšej konštelácii hviezd by na tom Líbya dnes mohla byť ako Saudská Arábia. Má najväčšie zásoby ropy v Afrike a deviate najväčšie na svete. Z jej nálezísk navyše vyteká ľahká ropa, ktorú ťažiari všade zháňajú, pretože sa dá ľahko a lacno spracovať.
Spoločnosti súťažia v líbyjskom tendri na prieskum energetických zdrojov.
Lenže bezmála osemmiliónová severoafrická krajina sa už pätnásť rokov potáca v chaose občianskej vojny a štyridsať percent jej obyvateľov žije pod hranicou chudoby. Navyše je rozdelená na západnú časť pod kontrolou vlády v Tripolise a východ, kde svoju súkromnú armádu prevádzkuje generál Chalífa Haftar podporovaný Rusmi a Spojenými arabskými emirátmi.
Úpadok priemyslu
Čítanie o úpadku líbyjského ropného priemyslu tak nápadne pripomína prípad Venezuely. Z ropných terminálov na pobreží Stredozemného mora síce stále odchádzajú tankery vyvážajúce surovú ropu do Talianska, Španielska, Egypta, Turecka alebo Číny, štátna ropná spoločnosť ju však sama nedokáže spracovať a Líbya je úplne odkázaná na dovoz benzínu a nafty zo zahraničia.
Až do marca tohto roku fungoval barterový obchod so zahraničím, v rámci ktorého vláda v Tripolise menila surovú ropu za produkty talians...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
