Dominantné postavenie Číny v odvetví vzácnych zemín, od prírodných zdrojov cez ťažbu až po spracovanie a inovácie, je výsledkom desaťročí úsilia, ktoré teraz dáva Pekingu kľúčovú páku v jeho obchodnej vojne so Spojenými štátmi. Informuje o tom agentúra AFP.
Tieto minerály budú mať v nasledujúcich rokoch kľúčovú úlohu v globálnej ekonomike. Analytici upozorňujú, že plány západných vlád na zabezpečenie alternatívnych dodávok by mohli priniesť ovocie až o niekoľko rokov.
V centre budúcich rokovaní
Rozsiahle vývozné obmedzenia, ktoré Čína zaviedla začiatkom októbra, vyvolali vlny šokov vo výrobných sektoroch po celom svete. Spustili poplach aj vo Washingtone, ktorý od začiatku druhého funkčného obdobia prezidenta Donalda Trumpa obnovil obchodnú vojnu s Pekingom.
Na stretnutí v Južnej Kórei koncom minulého mesiaca sa Trump a čínsky prezident Si Ťin-pching dohodli na ročnom prímerí v ostrej colnej vojne, ktoré zaručuje aj dodávky vzácnych zemín a iných kritických minerálov, aspoň dočasne.
„Vzácne zeminy pravdepodobne zostanú v centre budúcich čínsko-amerických rokovaní napriek doterajším predbežným dohodám,“ povedal agentúre AFP Heron Lim, ktorý prednáša ekonómiu na európskej ESSEC Business School.
„Čína ukázala svoju ochotu využiť viac obchodných pák, aby udržala Spojené štáty pri rokovacom stole,“ poznamenal.
Washington a jeho spojenci sa teraz pretekajú vo vývoji alternatívnych ťažobných a spracovateľských reťazcov, ale odborníci varujú, že tento proces bude trvať roky.
Čína má najväčšie zásoby
Počas studenej vojny boli USA lídrami v ťažbe a spracovaní vzácnych zemín, pričom baňa Mountain Pass v Kalifornii poskytovala väčšinu svetových dodávok. Ale ako sa napätie s Moskvou zmierňovalo a značné environmentálne škody spôsobené priemyslom vzácnych zemín pribúdali, USA v 80. a 90. rokoch 20. storočia postupne presunuli svoje kapacity do zahraničia.
Teraz Čína kontroluje väčšinu svetovej ťažby vzácnych zemín, približne dve tretiny. Podľa geologických prieskumov má najväčšie zásoby týchto prvkov na svete. Okrem toho má úplný monopol na separáciu a rafináciu a dominantné postavenie v oblasti patentov. Prísne kontroly vývozu spracovateľských technológií pomáhajú Pekingu zabrániť odchodu know-how z krajiny.
Závislosť USA a Európskej únie od dovozu prvkov vzácnych zemín podčiarkuje riziká pre kľúčové odvetvia.
USA v uplynulých rokoch nasmerovali veľké sumy na podporu domácej produkcie a spolupracujú so spojencami na vývoji alternatívnej ťažby a spracovania.
Trump minulý mesiac podpísal dohodu o vzácnych zeminách s Austráliou, ktorá má rozsiahle zdroje, a takisto dohody o spolupráci v oblasti kritických nerastov s Japonskom, Malajziou a Thajskom.
Washington si už roky uvedomuje svoj problém so vzácnymi zeminami. V roku 2010 Peking počas námorného územného sporu s Tokiom pozastavil dodávky nerastov do Japonska. Išlo o prvý veľký incident, ktorý zdôraznil geopolitické dôsledky čínskej kontroly nad týmto sektorom.
Po tejto epizóde vtedajšia administratíva prezidenta Baracka Obamu vyzvala na posilnenie domácej odolnosti USA v tejto strategickej oblasti. Ale aj o 15 rokov neskôr zostáva Čína hlavnou mocnosťou v oblasti vzácnych zemín.