Rozvoj umelej inteligencie by mohol prehĺbiť rozdiely medzi vyspelými a rozvíjajúcimi sa krajinami, uviedla vo svojej dnešnej správe Organizácia Spojených národov. Zároveň vyzvala na opatrenia, ktoré by takéto dopady AI zmiernili.
"Umelá inteligencia sa rýchlo rozvíja, mnohé krajiny však nedisponujú infraštruktúrou, schopnosťami a správnymi systémami potrebnými na jej využitie. Zároveň už pociťujú jej negatívne ekonomické a sociálne dopady, "uvádza Rozvojový program OSN.
Správa upozorňuje, že umelá inteligencia môže podporiť hospodársky rast, okrem iného zvýšením produktivity a vytvorením nových odvetví. Podľa UNDP je však potrebné demokratizovať prístup k AI, aby z tejto technológie mohli ťažiť všetky krajiny.
"Domnievame sa, že AI ohlasuje novú éru rastúcej nerovnosti medzi krajinami, zatiaľ čo v posledných 50 rokoch sa rozdiely znižovali," uviedol podľa agentúry Reuters na tlačovej konferencii v Ženeve ekonóm UNDP Philip Schellekens. Varoval, že zaostávanie chudobnejších štátov v súvislosti s AI by vo finále malo negatívny dopad aj na bohaté krajiny. "Ak sa nerovnosť bude ďalej zvyšovať, zvýši sa aj hrozba negatívnych vedľajších dopadov v oblasti bezpečnosti a migrácie," dodal.
Pred rastom ekonomických rozdielov vo svete v dôsledku rozvoja AI nedávno varovala aj Svetová obchodná organizácia. "Výsledky rozvoja a využívania AI vyvolávajú obavy, že mnohí pracovníci aj celé ekonomiky by mohli zostať pozadu," uviedla WTO v septembrovej správe.
Generálna riaditeľka WTO Ngozi Okonjová-Iwealaová vyzvala politikov na obozretnosť pri zavádzaní technológií AI. "Umelá inteligencia môže zásadne transformovať trh práce. Niektoré pracovné miesta môže zmeniť a iné vytlačiť, "uviedla. Preto je podľa nej potrebné posilniť investície do vzdelávania, rekvalifikácií a sociálneho zabezpečenia.