Ekonomika eurozóny rástla v 3. štvrťroku rýchlejšie, než sa očakávalo, a to vďaka vládnym výdavkom a investíciám, ako v piatok ukázali revidované údaje európskeho štatistického úradu Eurostat.
Hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny sa za tri mesiace od júla do septembra 2025 medzikvartálne na sezónne upravenej báze zvýšil o 0,3 percenta (revízia z +0,2 percenta) po +0,1 percenta v predchádzajúcom štvrťroku, uviedol európsky štatistický úrad Eurostat. HDP celej EÚ stúpol o 0,4 percenta po náraste o 0,3 percenta v 2. kvartáli.
Spomedzi členských štátov EÚ zaznamenalo najprudší medzikvartálny nárast HDP Dánsko (+2,3 percenta), nasledované Luxemburskom a Švédskom (v oboch krajinách +1,1 percenta). Pokles zaznamenali Írsko, Fínsko (v oboch -0,3 percenta) a Rumunsko (-0,2 percenta). Slovenská ekonomika si v 3. kvartáli polepšila o 0,3 percenta po +0,2 percenta.
V medziročnom porovnaní ekonomika eurozóny v 3. kvartáli expandovala o 1,4 percenta a ekonomika celej EÚ o 1,6 percenta po náraste o 1,6 percenta, respektíve o 1,7 percenta v prechádzajúcich troch mesiacoch. Počet zamestnaných osôb sa v 3. štvrťroku 2025 v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom zvýšil o 0,2 percenta v eurozóne a o 0,1 percenta v EÚ.
V medziročnom porovnaní zamestnanosť v eurozóne stúpla o 0,6 percenta a v EÚ o 0,5 percenta. Eurostat na základe sezónne očistených údajov odhaduje, že v 3. štvrťroku 2025 bolo v EÚ zamestnaných 220,6 milióna ľudí, z toho 172,2 milióna v eurozóne.
Spomedzi členských štátov EÚ zaznamenali najvyšší medzikvartálny nárast zamestnanosti Chorvátsko (+1,6 percenta), Portugalsko (+0,9 percenta) a Španielsko (+0,7 percenta). Naopak, zamestnanosť najprudšie klesla v Rumunsku (-1,2 percenta), Rakúsku a Fínsku (v oboch -0,3 percenta). Na Slovensku sa znížila o 0,1 percenta.

