Ekonomika eurozóny sa ukazuje byť odolná voči obchodnému napätiu. Hospodársky rast menového bloku je blízko jeho potenciálu, čo by mohlo Európsku centrálnu banku prinútiť k zvýšeniu prognóz na budúci týždeň.
Uviedla to v stredu prezidentka ECB Christine Lagardová na podujatí denníka Financial Times. Informuje o tom Reuters.
Očakávalo sa, že tempo rastu eurozóny klesne, keďže americké clá, posilnenie eura a zvýšená konkurencia z Číny zasiahli export. Skutočné výsledky sú však oveľa priaznivejšie a poukazujú na pomerne odolnú ekonomiku euroregiónu.
Lagardová uviedla, že pri predchádzajúcich aktualizáciách výhľadu eurozóny ECB svoje prognózy zvýšila a podľa nej by to mohla urobiť znova v decembri.
Poukázala pritom na známky odolnosti hospodárstva menového bloku, ako sú ukazovatele sentimentu či údaje o výrobe a zamestnanosti.
Lagardová zopakovala tiež svoju „mantru“, že menová politika ECB je „v dobrej pozícii“, čo investori vnímajú ako signál, že nie je potrebná žiadna zmena úrokových sadzieb.
Finanční investori vidia takmer nulovú šancu na akúkoľvek zmenu úrokových sadzieb na nasledujúcom zasadnutí ECB 18. decembra. A predpokladajú, že zostanú nezmenené aj v nasledujúcich mesiacoch, keďže inflácia v eurozóne sa celý rok pohybuje v blízkosti cieľovej úrovne ECB, ktorou sú dve percentá.
Lagardová však odmietla výzvy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na menovú politiku, ktorá viac podporuje hospodársky rast. Argumentovala, že lacnejšie pôžičky by len málo pomohli napraviť štrukturálne nedostatky vrátane vnútorných bariér, ktoré bránia toku tovaru a kapitálu v eurozóne.
„Ak by som znížila úrokové sadzby na úplné dno, ak by som vykonala masívne kvantitatívne uvoľňovanie, zmenilo by to bariéry, o ktorých som hovorila?“ spýtala sa.
„Uľahčilo by to pohyb tovaru a poskytovanie služieb v členských štátoch? Nie, neuľahčilo,“ vyhlásila.
Napriek tomu poznamenala, že diskusia je dobrá a že je „zaujímavé“ zvážiť zmenu v Zmluve o Európskej únii, ktorá definuje ako primárnu úlohu ECB zabezpečovanie cenovej stability.