Export ruského plynu do Číny prostredníctvom plynovodov vzrástol tento rok pravdepodobne zhruba o štvrtinu. Uviedol to v pondelok pre agentúru Reuters zdroj oboznámený so situáciou.
Ani výrazné zvýšenie dodávok plynu do Číny však podľa výpočtov agentúry nevykompenzuje Rusku výpadok príjmov v dôsledku straty európskeho trhu.
Rusko po vypuknutí vojny na Ukrajine a následných sankciách zo strany Európskej únie presmerovalo veľké objemy ropy na trhy Číny a Indie. V prípade plynu je to však zložitejšie.
Podľa zdroja ruský plynárenský koncern Gazprom očakáva, že dodávky plynu do Číny prostredníctvom plynovodu Sila Sibíri dosiahnu tento rok 38,6 miliardy až 38,7 miliardy kubických metrov (m3), čím by objem dodávok prekonal plánovanú ročnú kapacitu plynovodu 38 miliárd m3.
Vlani dodal Gazprom prostredníctvom Sily Sibíri do Číny zhruba 31 miliárd m3.
Počas septembrovej návštevy ruského prezidenta Vladimira Putina v Číne sa predstavitelia obidvoch štátov dohodli na zvýšení ročného objemu dodávok cez uvedený plynovod o 6 miliárd m3 na 44 miliárd m3 ročne.
Rusko a Čína okrem toho odsúhlasili výstavbu plynovodu Sila Sibíri 2, ktorý by mal do Číny dodávať ročne z arktických ruských ložísk 50 miliárd m3. Problémom však zostáva realizácia projektu, keďže krajiny stále nevyriešili podstatný problém, a to cenu dodávaného plynu.
Navyše, Čína súhlasila so zvýšením dovozu plynu prostredníctvom plynovodu z ostrova Sachalin na ruskom Ďalekom východe. Z pôvodne dohodnutých desať miliárd m3 by mala Čína dovážať ročne 12 miliárd m3. S dodávkami chce Rusko začať v roku 2027.
Rusko však napriek tomu nebude schopné vykompenzovať prudký pokles príjmov z Európy. Ruské ministerstvo hospodárstva odhaduje, že príjmy Moskvy z vývozu plynu do Číny budú v rokoch 2025-2028 nižšie v porovnaní s príjmami z exportu do Európy o 30 až 40 percent.