- Energetická kríza spôsobená vojnou na Blízkom východe predstavuje pre svetovú ekonomiku „vážnu hrozbu“ a „žiadna krajina sa jej dôsledkom nevyhne“. Povedal to v pondelok šéf Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) Fatih Birol.
Informovala o tom agentúra AFP. Birol v National Press Club v austrálskej Canberre povedal, že súčasná globálna energetická kríza, ktorá je výsledkom útoku USA a Izraela na Irán, dosahuje úroveň následkov ropných kríz zo 70. rokov minulého storočia a krízy po útoku Ruska na Ukrajinu.
„Táto kríza, ak vezmeme do úvahy momentálnu situáciu, predstavuje dve ropné krízy zo 70. rokov a plynovú krízu (po útoku Ruska na Ukrajinu) dokopy,“ uviedol Birol.
„Svetová ekonomika čelí momentálne vážnej, skutočne vážnej hrozbe a ja naozaj dúfam, že tento problém sa podarí vyriešiť čo najskôr. Ak by táto kríza pokračovala naďalej, žiadna krajina sa jej dôsledkom nevyhne,“ dodal šéf IEA.
Americký prezident Donald Trump pohrozil v sobotu (21. 3.) Teheránu, že ak do 48 hodín úplne neotvorí Hormuzský prieliv, ktorým bežne prechádza 20 percent celosvetových dodávok ropy a plynu, zničí iránske elektrárne.
Teherán však reagoval varovaním, že ak tak USA urobia, Hormuzský prieliv uzatvorí úplne a navyše, terčom jeho odvetných útokov sa stane energetická, ale aj odsoľovacia infraštruktúra v regióne.
Podľa Birola bolo pritom už doteraz „vážne alebo veľmi vážne poškodených minimálne 40 energetických zariadení naprieč regiónom,“ takže ani v prípade ukončenia konfliktu sa pôvodné dodávky energií nepodarí tak skoro obnoviť.
V reakcii na vzájomné varovania Trumpa a Teheránu cena ropy v pondelok vzrástla o vyše 1,5 percenta, pričom cena Brentu prekročila 114 USD (98,66 eura) za barel (159 litrov).
