Celosvetové zadlženie v tomto prvom štvrťroku vzrástlo o zhruba 4,4 bilióna USD (3,74 bilióna eur) na rekordných 353 biliónov USD (324,8 bilióna eur). Zadlženie vzrástlo už piaty kvartál po sebe a rast bol najvyšší od polovice roka 2025.
V dnešnej správe to podľa agentúry Reuters uviedol Inštitút pre medzinárodné financie (IIF). Pomer celosvetového dlhu ku globálnemu hrubému domácemu produktu (HDP) zostal stabilný na 305 percentách.
Dlh bude rásť
Za rastom stálo hlavne zvyšovanie zadlženia Spojených štátov. Správa však upozornila, že investori postupne rozširujú svoje investície mimo amerických štátnych dlhopisov. Zatiaľ čo dopyt po japonských a európskych vládnych dlhopisoch od začiatku roka rastie, záujem o americké štátne dlhopisy zostáva stabilný.
Riaditeľ pre globálne trhy a politiku IIF Emre Tiftik uviedol, že tieto trendy čiastočne odrážajú rozdielny vývoj zadlženia jednotlivých ekonomík, ktoré čoraz viac ovplyvňuje rozhodovanie investorov o umiestnení ich prostriedkov.
Pri súčasnej politike Tiftik očakáva ďalšie zvyšovanie pomeru amerického dlhu k HDP. V eurozóne a Japonsku by mal pomer dlhu k HDP rásť miernejším tempom.
Rast zadlženia USA bol podľa Tiftika z veľkej časti ťahaný vládnym zadlžením. Na začiatku roka zároveň prudko zrýchlilo zadlžovanie čínskych nefinančných firiem, najmä štátnych podnikov, ktoré v tempe rastu výrazne predstihli samotnú vládu.
Tlaky zvyšuje aj Blízky východ
Mimo dve najväčšie svetové ekonomiky globálny dlh vo vyspelých krajinách mierne klesol, zatiaľ čo v rozvíjajúcich sa ekonomikách bez Číny naopak vzrástol na rekordných 36,8 bilióna USD, predovšetkým kvôli vyššiemu vládnemu zadlženiu.
Pomer globálneho dlhu k HDP sa drží zhruba na rovnakej úrovni od roku 2023. Vývoj je podobný ako pri vývoji dlhu, vo vyspelých ekonomikách tento pomer skôr klesal, zatiaľ čo v rozvíjajúcich sa krajinách stabilne rástol.
Najväčšie nárasty zadlženia v prvom kvartáli zaznamenali Nórsko, Kuvajt, Čína, Bahrajn a Saudská Arábia. V každej z týchto krajín stúpol pomer dlhu k HDP o viac ako 30 percentuálnych bodov, ukázala správa IIF.
Podľa inštitútu budú štrukturálne tlaky, ako starnutie populácie, rastúce výdavky na obranu, energetickú bezpečnosť a diverzifikáciu, kybernetickú bezpečnosť a investície do umelej inteligencie, naďalej zvyšovať tak vládne, ako aj firemné zadlženie v strednodobom, ako aj dlhodobom horizonte. Tieto tlaky môže ďalej zvýšiť nedávne napätie na Blízkom východe.
