Irak aj Spojené arabské emiráty urýchľujú plány rozšírenia ropovodov s cieľom nahradiť vývoznú kapacitu stratenú uzavretím Hormuzského prielivu a znížiť závislosť od strategických trás v Perzskom zálive.
Obe krajiny investujú do alternatívnych ropovodov, ktoré majú zabezpečiť stabilnejší a bezpečnejší export, napísal server spravodajskej televízie CNBC.
Iracká vláda minulý týždeň schválila plány zrýchlenia vývozu ropy prostredníctvom ropovodu medzi irackým Kurdistanom a Tureckom. Táto trasa vedie cez Kurdistan až k tureckému stredomorskému prístavu Ceyhan a po plnom sprevádzkovaní by mohla viac ako strojnásobiť súčasnú kapacitu vývozu na 770-tisíc barelov denne z 220-tisíc barelov.
Projekt má posilniť irackú ekonomiku, ktorá je na ropných príjmoch výrazne závislá. Podľa Svetovej banky sa ropa v roku 2025 podieľala na reálnom hrubom domácom produkte krajiny takmer 53 percentami.
Podobný strategický krok podnikajú aj SAE. Abú Zabí urýchľuje výstavbu nového ropovodu zo západu na východ do prístavu Fudžajra, ktorý obchádza Hormuzský prieliv. Projekt, ktorého spustenie sa očakáva v roku 2027, by mal zdvojnásobiť exportnú kapacitu štátnej spoločnosti ADNOC.
Korunný princ Abú Zabí šajch Chálid bin Muhammad bin Zajd Nahaján vyzval v polovici mája na urýchlenie výstavby ropovodu s ohľadom na rastúci globálny dopyt po energii.
Irak sa nachádza v oveľa zložitejšej situácii ako iné ropné štáty Perzského zálivu, pretože väčšina jeho vývozu ropy je závislá od Hormuzského prielivu, ktorého obmedzenie výrazne narušilo obchodné toky. Dáta ekonomickej spoločnosti QuantCube ukazujú, že celkový iracký export od vypuknutia konfliktu prudko klesol, pretože krajina je od tejto trasy geograficky silno závislá.
Podľa údajov, ktoré Irak zverejnil v polovici mája, krajina v apríli vyviezla cez Hormuzský prieliv zhruba desať miliónov barelov ropy, zatiaľ čo pred vojnou to bolo približne 93 miliónov barelov.
Analýza spoločnosti QuantCube zároveň naznačuje, že vývoz z irackých prístavov v podstate stagnuje alebo sa výrazne obmedzil, čo potvrdzuje vysokú zraniteľnosť krajiny v dôsledku situácie v Perzskom zálive.
SAE majú v porovnaní s Irakom výhodu v tom, že môžu časť svojej ropy vyvážať aj mimo Hormuzského prielivu, čo zmierňuje dopady jeho uzavretia. Krajina má k dispozícii napríklad terminál vo Fudžajre, ktorý aj napriek poškodeniu počas vojny stále poskytuje aspoň teoretickú možnosť pre export veľkých objemov ropy vďaka existujúcej infraštruktúre.
Súčasne však aj tieto alternatívne trasy čelia rizikám. Saudskoarabský ropovod East-West bol v apríli napadnutý Iránom a tiež prístav Fudžajra sa stal terčom dronových útokov, ktoré narušili nakládku ropy.
Tieto alternatívne trasy ale stále výrazne zaostávajú za objemami, ktoré predtým prechádzali Hormuzským prielivom. Pred vojnou to bolo asi 20 miliónov barelov ropy a ropných produktov denne. Rozvoj náhradných trás si navyše vyžaduje rozsiahle investície, čas a často aj medzinárodné dohody, ak ropovody vedú cez viaceré štáty.
Prejazd loďou Hormuzským prielivom zostáva výrazne pod predvojnovou úrovňou a v máji podľa údajov Lloyd’s List klesol na najnižší bod od začiatku konfliktu.
Plavidlá, ktoré zostávajú v oblasti Perzského zálivu, čelia riziku útoku od Iránu, ak nemajú jeho súhlas na prejazd vyhradenými trasami, a zároveň môžu byť vystavené sankciám USA, ak s Iránom akýmkoľvek spôsobom spolupracujú.
