Briti sa pred 10 rokmi rozhodli pre odchod z Európskej únie. Dnes sa väčšina ekonómov zhoduje, že opustenie EÚ britskú ekonomiku poškodilo, aj keď je ťažké oddeliť dôsledky takzvaného brexitu od škôd spôsobených pandémiou nového koronavírusu, ktorá zasiahla krajinu tesne po odchode z EÚ v roku 2020. Informovala o tom agentúra Reuters.
Referendum o odchode z Európskej únie sa v Británii uskutočnilo 23. júna 2016. Voliči v pomere hlasov 51,9 percenta ku 48,1 percenta rozhodli, že ich štát EÚ opustí. Ostrovná krajina následne vystúpila z EÚ 31. januára 2020.
Mohli sa dostať ďalej, pripomínajú ekonómovia
Británia má v súčasnosti druhý najslabší rast ekonomiky na obyvateľa v rámci siedmich najväčších ekonomík sveta G7. Za ňou je iba Nemecko, silne závislé od výrobného sektora a exportu, ktoré sa iba s ťažkosťami adaptuje na meniace sa podmienky v medzinárodnom obchode.
Stúpenci brexitu tvrdia, že nezávislosť Británie od EÚ dáva krajine viac flexibility pri rozhodovaní sa v dlhodobom horizonte. Navyše, mnohé predpovede o obrovských ekonomických problémoch v dôsledku brexitu sa nenaplnili. Niektorým sektorom, ako sú fintech, biologické vedy či umelá inteligencia, sa darí a Británia si v nich v globálnom meradle naďalej drží dobrú pozíciu.
Ekonómovia však poukazujú na to, že aj v týchto sektoroch sa krajina mohla dostať ďalej, ak by v EÚ zostala. Dôvodom je pokles investícií, politická nestabilita a napätie v obchode.
Nepriaznivo sa od brexitu vyvíja najmä inflácia. Za ostatných 10 rokov bol rast spotrebiteľských cien v Británii v porovnaní s ostatnými západnými štátmi s výnimkou Rakúska výraznejší. Od referenda do konca mája tohto roka sa ceny zvýšili o 41,4 percenta.
Adam Posen, bývalý člen menovej rady britskej centrálnej banky a v súčasnosti prezident Petersonovho inštitútu pre medzinárodnú ekonomiku vo Washingtone, povedal, že Británia je štrukturálne náchylná na infláciu práve v dôsledku politickej nestability, zraniteľnosti verejných financií a slabého rastu produktivity.
Podľa neho v dnešnom zmenenom svete Británia, ktorá už (politicky) nie je súčasťou Európy a nie je ani v plnej miere s USA, je malou otvorenou ekonomikou s omnoho vyššou expozíciou voči vonkajším vplyvom než v predchádzajúcich desaťročiach. „Brexit túto zraniteľnosť iba posilnil,“ povedal Posen.
Utrpeli finančné služby aj investície
Dôsledky brexitu výrazne pocítil britský sektor finančných služieb. Vývoz týchto služieb z Británie ešte v roku 2015 vysoko prekonával kombinovaný export z Francúzska, Nemecka, Írska, Holandska a Talianska. V roku 2024 však už týchto päť krajín spoločne Britániu v tomto segmente prekonalo, čo ukazuje, do akej miery odchod z EÚ zasiahol do pozície Londýna ako finančného centra.
Britská produkcia finančných služieb klesla v rokoch 2015 - 2025 o 27 percent a krajina stratila podiel na trhu v desiatich z celkovo 12 kategórií v rámci medzinárodných financií. Londýn napriek tomu zostáva dominantným centrom finančných služieb v Európe.
Roky neistoty v súvislosti s obchodnými podmienkami po brexite sa odrazili aj na firemných investíciách. V porovnaní s polovicou roka 2016 sú v Británii v súčasnosti iba o 12 percent vyššie. Na porovnanie, vo Francúzsku sa za toto obdobie zvýšili o 23 percent a v USA o 48 percent. Zaostáva iba Nemecko, kde v dôsledku ekonomických problémov je objem firemných investícií vyšší iba o jedno percento.
