Maďarská centrálna banka znížila základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu na 6,00 percenta. Uviedla to dnes v tlačovej správe. Obnovila tak znižovanie jednej z najvyšších základných úrokových sadzieb v Európskej únii.
Vydala sa tým proti globálnemu trendu, ktorý smeruje k sprísňovaniu menovej politiky. Dôvodom je posilnenie forintu, ktoré prispelo k spomaleniu inflácie.
V súlade s očakávaniami
Krok centrálnej banky je v súlade s očakávaniami analytikov. V ankete agentúry Bloomberg zníženie základnej sadzby predpovedali všetci okrem jedného z 21 oslovených ekonómov. Úrokové sadzby zostali bez zmeny od februárového zníženia, keď centrálna banka začala uvoľňovanie menovej politiky v reakcii na zmiernenie inflácie.
Forint od začiatku roka posilnil voči euru o viac ako osem percent a je na päťročnom maxime. Vďaka tomu sa Maďarsku zlacňuje dovoz, čo by malo výrazne znížiť prognózu inflácie. Krátko pred 16.00 h SELČ euro k forintu vykazovalo rast o 0,8 percenta na 355,39 HUF, a zvýšilo tak zisky z predchádzajúcich hodín.
Rast cien sa už teraz nachádza pod spodnou hranicou tolerančného pásma centrálnej banky, ktoré predstavuje dve až štyri percentá okolo jej trojpercentného inflačného cieľa. Tento rok v máji miera inflácie v Maďarsku klesla na 1,8 percenta z tempa 2,1 percenta v apríli.
Forint začal podľa analytikov spevňovať aj vďaka zmene vlády v Budapešti, kde je po aprílových parlamentných voľbách premiérom Péter Magyar. Ten je viac naklonený spolupráci s inštitúciami Európskej únie v Bruseli ako jeho predchodca.
Donedávna, keď bol predsedom vlády Viktor Orbán, mal forint tendenciu klesať. K jeho terajšiemu rastu však prispieva aj rámcová dohoda o ukončení konfliktu medzi Spojenými štátmi a Iránom, ktorý sa začal na konci februára.
Vďaka spevneniu forintu a cenovým stropom na niektoré potraviny a služby klesla inflácia pod trojpercentný cieľ centrálnej banky. V súčasnosti je výrazne pod jej marcovou prognózou, ktorá na celý rok počítala s priemerným rastom cien o 3,8 percenta.
Výrazne vyššia ako v eurozóne
Ekonómovia podľa agentúry Reuters pred dnešným rozhodnutím očakávali, že centrálna banka do konca roka zníži základnú sadzbu na 5,50 percenta. Po dnešnom znížení sú však očakávania ešte výraznejšie a ekonómovia sa domnievajú, že by základná sadzba mohla do konca roka klesnúť na 5,00 percenta alebo aj nižšie.
"My sa domnievame, že inflácia zostane pod trojpercentným cieľom až do štvrtého štvrťroka, čo tvorcom menovej politiky poskytne priestor na ďalšie uvoľňovanie menových podmienok," povedal analytik spoločnosti Capital Economics William Jackson.
Základná úroková sadzba v Maďarsku je však stále výrazne vyššia ako v eurozóne, kde Európska centrálna banka (ECB) tento mesiac zvýšila kľúčovú depozitnú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu na 2,25 percenta. Miera inflácie v eurozóne v máji predstavovala 3,2 percenta. V snahe obmedziť inflačné riziká zvýšila tento mesiac základný úrok aj japonská centrálna banka, a to o štvrť bodu na 1,00 percenta.
Viceguvernér Zoltán Kurali agentúre Reuters povedal, že centrálna banka musí postupovať opatrne vzhľadom na kolísanie výnosov dlhodobých dlhopisov, vývoj na globálnych energetických trhoch a tiež kvôli tomu, že významné centrálne banky zvyšujú úrokové sadzby. Spomenul v tejto súvislosti ECB aj japonskú menovú autoritu.
"Nedávne zvýšenie sadzieb zo strany ECB a Českej národnej banky, ako aj opatrnejšia a prísnejšia rétorika americkej centrálnej banky, môžu významne ovplyvniť tempo ďalšieho uvoľňovania menovej politiky Maďarskej národnej banky," povedal ekonóm David Németh z maďarského finančného ústavu K & H Bank.
