Až raz historici budú rozoberať hlavné míľniky ruskej agresie proti Ukrajine, 10. jún 2026 by medzi nimi nemal chýbať.
Stav vojny medzi Ruskom a Ukrajinou po masívnom útoku na Kyjev
V ten deň totiž došlo k udalosti, ktorá bude mať na priebeh vojny väčší dosah ako efektné nálety ukrajinských dronov na rafinérie, smrtiace raketové odvety proti civilistom v Kyjeve alebo hrozné štatistiky ruských strát (400 padlých na jeden štvorcový kilometer dobytej pôdy).
Nudné legislatívne procesy v Moskve síce nie sú tak mediálne vďačné, z pohľadu ekonómov sú však oveľa dôležitejšie. Pred tromi týždňami totiž Štátna duma schválila zásadnú zmenu rozpočtového zákona, ktorou de facto Kremľu vystavila bianko šek na neobmedzené financovanie vojny.
Bol to bleskový proces, od predloženia zákona vládou po finálne hlasovanie uplynulo len 72 hodín. Neznamená to síce bezhlavé tlačenie peňazí, putinovský režim tým však definitívne hodil cez palubu dlhoročnú fiškálnu zdržanlivosť.
„Nízky dlh, vyrovnaný rozpočet, suverénny fond národného bohatstva a medzinárodne uznávaný ekonomický tím, to všetko patrilo k najväčším pýcham Kremľa. Bol to tiež dôvod, prečo ruská ekonomika dokázala ustáť sankčnú búrku,“ píše vo svojom komentári pre Financial Times bývalá predstaviteľka ruskej centrálnej banky Alexandra Prokopenková.
V článku sa ešte dočítate:
- Prečo Duma vystavila Kremľu bianko šek na vojnu,
- Ako rýchlo sa míňa ruský fond blahobytu,
- Prečo ropa už nezachraňuje rozpočet,
- Ako spor o úroky ukazuje napätie elít.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 73% na dočítanie.
Zostáva vám 73% na dočítanie.
