Bez nových vlastných zdrojov alebo vyšších príspevkov štátov by sa musel rozpočet Únie znížiť o 40 percent, uviedla počas svojej návštevy Írska predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Po piatkovom rokovaní s írskym premiérom Micheálom Martinom zdôraznila, že dosiahnutie kompromisu o nových vlastných zdrojoch je nevyhnutné. Írsko prevzalo 1. júla predsedníctvo EÚ a dosiahnutie dohody o novom sedemročnom rozpočte EÚ na roky 2028 až 2034 bude jednou z jeho hlavných úloh.
Štáty prispievajú do rozpočtu EÚ primárne na základe svojej ekonomickej sily meranej hrubým národným dôchodkom. Komisia však už navrhla päť nových vlastných zdrojov, napríklad príjmy z takzvaného uhlíkového cla či zvýšenie spotrebnej dane z tabaku.
Ďalšie tri nové zdroje nedávno pridal Európsky parlament, ide o daň z digitálnych služieb, daň z on-line hazardných hier alebo zdanenie kapitálových ziskov z kryptoaktív.
„V priemere potrebujeme približne 66 miliárd eur ročne z nových vlastných zdrojov,“ vyhlásila šéfka exekutívy Únie. Ak sa nepodarí získať prostriedky z nových vlastných zdrojov, je podľa von der Leyenovej jedinou možnosťou zvýšiť národné príspevky členských štátov.
S tým však mnohé krajiny, ktoré do rozpočtu už teraz prispievajú najviac, nesúhlasia. Ide napríklad o Nemecko či Holandsko.
„Ak nechcete zvýšiť národné príspevky členských štátov a zároveň nebudete mať nové vlastné zdroje, budete musieť škrtať. Ak by sme museli urobiť škrty, ktoré by kompenzovali týchto 66 miliárd eur ročne, znamenalo by to zníženie predloženého návrhu o 40 percent,“ dodala predsedníčka EK.
Európska komisia zverejnila vlani v júli prvý návrh nového sedemročného rozpočtu EÚ na roky 2028 až 2034 v objeme 1,76 bilióna eur (približne 1,76 bilióna eur).
Sedemročný rozpočet zahŕňa všetky základné výdavky EÚ, od dotácií poľnohospodárom cez kohézne fondy na podporu menej rozvinutých regiónov až po budovanie dopravnej infraštruktúry či pomoc rozvojovým krajinám.
Cyperské predsedníctvo pred pár týždňami zverejnilo takzvaný vyjednávací rámec, teda rozsiahlu tabuľku s konkrétnymi číslami pre výdavky v jednotlivých kapitolách rozpočtu.
Celkový objem rozpočtu, ako ho navrhujú Cyperčania, dosahuje 1,73 bilióna eur (približne 1,73 bilióna eur). Škrty predstavujú zhruba 32,8 miliardy eur (približne 32,7 miliardy eur). Upravený návrh je tak o dve percentá nižší než návrh EK. Podľa premiéra Andreja Babiša je cyperský návrh pre Česko lepší, stále s ním však Praha nie je spokojná.
Za prvý návrh si Cyperčania vypočuli kritiku hneď od niekoľkých krajín. Štáty ako Nemecko a Rakúsko by chceli rozpočet ešte viac znížiť, na druhej strane zaznievajú aj hlasy, že rozpočet je málo ambiciózny a treba ho, naopak, zvýšiť.
O budúcom rozpočte debatovali aj prezidenti a premiéri Únie na júnovom summite EÚ. Ich slová plus následné konzultácie s jednotlivými členskými štátmi by sa mali premietnuť do nového vyjednávacieho rámca, ktorý by Íri mali predstaviť lídrom na októbrovej Európskej rade.
Dohodu o rozpočte je podľa predsedu Európskej rady Antónia Costu potrebné dosiahnuť do konca tohto roka. Neoficiálne sa preto hovorí ešte o ďalšom summite v Bruseli na konci novembra, kde sa bude téma riešiť.
Konečná zhoda by potom mala v ideálnom prípade nastať na summite v decembri tesne pred Vianocami aj koncom írskeho predsedníctva.
