Výhľad ekonomiky eurozóny zostáva krehký, uviedol v utorok člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Fabio Panetta a vyzval na testovanie rozhodnutí v oblasti menovej politiky pre rôzne scenáre vzhľadom na hlboké zmeny v globálnej ekonomike.
„Svet vstúpil do obdobia, ktoré by sme mohli nazvať ‚Veľkou rekonfiguráciou‘,“ povedal na konferencii v Ríme Panetta, ktorý je šéfom centrálnej banky Talianska. Informuje o tom agentúra Reuters. ECB sa v júni stala prvou veľkou centrálnou bankou na svete, ktorá zvýšila úrokové sadzby v reakcii na šok v cenách energií spôsobený vojnou v Iráne.
Tvorcovia menovej politiky teraz diskutujú o tom, či je potrebný následný krok na obmedzenie inflačných tlakov. Pri stanovovaní menovej politiky sa musí ECB pohybovať medzi dvoma extrémami, povedal Panetta. „Nesmie šok ani odmietnuť ako dočasný, ani reagovať, akoby bola ekonomika v rovnakej situácii ako pred štyrmi rokmi,“ povedal s odkazom na energetickú krízu z roku 2022.
„Toto nie je repríza roku 2022. Dopyt je slabší. Reálne úrokové sadzby sú vyššie,“ konštatoval. Dodal, že prebiehajúce rokovania medzi USA a Iránom by mohli viesť k nižším cenám energií, ako sa predpokladalo v júnových projekciách ECB. „Výhľad však zostáva krehký. Riziká zvýšenia inflácie naďalej existujú, súčasne s rizikami oslabenia ekonomického rastu,“ varoval Panetta.
„To si vyžaduje neustále monitorovanie geopolitického vývoja, energetických trhov, dodávateľských reťazcov, miezd a inflačných očakávaní. Vyžaduje si to tiež, aby sa menová politika vyhla záväzku k vopred určenej ceste,“ poznamenal. Júnové rozhodnutie ECB o úrokových sadzbách bolo podľa Panettu robustné, čo odzrkadlilo kľúčový princíp menovej politiky v čase neistoty.
Najnovší energetický šok totiž prišiel v situácii globálnej transformácie poháňanej geopolitickou fragmentáciou, umelou inteligenciou, digitálnymi financiami, starnutím populácie a klimatickými zmenami. „V tomto prostredí je robustnosť ešte dôležitejšia,“ poznamenal.
