Bezprostredný dopad záverov summitu NATO na svetovú ekonomiku a finančné trhy je skôr obmedzený. Zhodli sa na tom olovení analytici. Trhy s nimi podľa nich do veľkej miery počítali.
Výraznejším faktorom bola geopolitická situácia, najmä vývoj okolo konfliktu v Iráne. Viedol k zvýšeniu geopolitického rizika, rastu cien ropy a k odklonu investorov od rizikových aktív, čo sa premietlo do ich výpredajov, upozornili.
Vzájomná obrana
Samotný výstup zo summitu NATO by mal byť pre trhy skôr upokojujúci, uviedol analytik Investiky Vít Hradil. Spojenci sa v záverečnej deklarácii jednoznačne prihlásili k princípu vzájomnej obrany. USA nespochybňovali záväzok kolektívnej obrany, čo podľa neho dáva nádej na stabilitu.
Európske trhy pravdepodobne ocenia, že americký prezident Donald Trump sa zdal byť ochotný prispieť k obrane Ukrajiny napríklad poskytnutím licencie k výrobe rakiet do systému Patriot či asistenciou pri vynucovaní prípadného budúceho mierového dojednania, dodal.
Z krátkodobého hľadiska sú závery rokovaní NATO pre svetovú ekonomiku mierne pozitívne, pretože predstavujú nový investičný impulz, myslí si analytik Deloitte David Marek.
Zároveň však podľa neho prináša tlak na verejné financie, ktoré sú aj bez toho v mnohých európskych krajinách na neudržateľnej dráhe.
"Summit NATO skôr zapadá do širšieho kontextu. Pre európskych členov aliancie znamená ďalšie zosilnenie tlaku zo strany Trumpa na to, aby Európa prevzala väčší diel zodpovednosti za vlastnú obranu a zvýšila obranné výdavky. To je z makroekonomického pohľadu relevantné najmä v strednodobom horizonte, keď vyššie vojenské výdavky môžu ovplyvňovať štruktúru verejných rozpočtov aj hospodársky rast," povedal analytik Komerčnej banky Jan Vejmělek.
Vplyv na ekonomiku
Ani analytik XTB Tomáš Maxa bezprostredné ovplyvnenie svetovej ekonomiky neočakáva. Potvrdenie záväzku nebude mať podľa neho vplyv na globálny rast a infláciu. Stále však silno vníma nezodpovedanie otázky, ako má byť skokový nárast financovania armády v jednotlivých krajinách financovaný.
Krajiny juhu Európy, Francúzsko a ďalšie krajiny majú dlhodobo problém so schodkom a rastúcim zadlžením. Zvýšenie výdavkov na obranu by tak išlo veľmi pravdepodobne na dlh a rast tempa zadlženia o jednotky percentuálnych bodov aj v kontexte Maastrichtských kritérií je podľa neho dlhodobo neudržateľný.
Najväčší potenciál ovplyvniť finančné trhy má podľa Hradila informácia, ktorá síce zaznela na summite NATO, ale bezprostredne sa aliancie nedotýka. Išlo o Trumpove výroky, ktoré naznačujú jeho frustráciu z rokovaní s Iránom a pripravenosť ukončiť prímerie a vrátiť sa k ozbrojenej konfrontácii.
"Ak by k tomu skutočne došlo, bola by to zlá správa pre akcie naprieč kontinentmi, špeciálne však v Ázii a Európe, menej potom v USA. Zdražela by ropa aj zemný plyn a znovu by vzrástli obavy zo zvýšenia inflácie," odhadol.
