Zásahy ruských rafinérií ukrajinskými dronmi dlhodobo znižujú ekonomickú aktivitu v najbližšom okolí, ukázala analýza nočného osvetlenia.
Na štúdii pracoval ekonóm Štefan Mikula z Národného inštitútu SYRI a Masarykovej univerzity v Brne s talianskym kolegom Fabiom Sabatinim. Pokles nočného osvetlenia naznačuje prepad hrubého domáceho produktu v okolí až o 11 percent. O štúdii dnes médiá informoval hovorca SYRI Ján Pácl.
Meranie satelitov neovplyvnia
Rafinérie patria k častým cieľom ukrajinskej armády, ktorá v rámci obrany po invázii vysiela drony na strategické ciele v ruskom vnútrozemí. Vedci sa zamerali konkrétne na 29 ropných rafinérií v Rusku, pričom 22 z nich bolo medzi júnom 2022 a májom 2026 preukázateľne zasiahnutých.
"Autokratické režimy majú pod kontrolou štatistické výkazy, ale nedokážu ovplyvniť, čo merajú satelity na orbite Zeme. Použitie satelitných meraní emitovaného svetla je preto jediným dostupným meradlom ekonomickej aktivity, ktoré možno navyše použiť aj pre veľmi malé územné oblasti," uviedol Štefan Mikula z Národného inštitútu SYRI a Masarykovej univerzity.
Výsledky ukazujú, že intenzita nočného osvetlenia v okolí zasiahnutých rafinérií klesla. Po krátkodobom zvýšení spôsobenom požiarmi sa svetelná aktivita vo vzdialenosti do piatich kilometrov znížila o 15 až 18 percent oproti pôvodnej hodnote. V najbližšom meranom prstenci, teda pol až jeden kilometer od centra rafinérie, intenzita klesla o 30 percent.
Pokles aj rok po prvom údere
Efekt s rastúcou vzdialenosťou slabol, pričom 25 kilometrov od miesta úderu už nebol zistiteľný. Zistenia tak ukazujú na pokles miestnej ekonomickej aktivity v okolí rafinérie a jej priemyselného zázemia, nie na plošný regionálny útlm.
Zníženie intenzity nočného osvetlenia pritom podľa odborníkov nie je iba krátkodobým dôsledkom útoku. Výrazný pokles trval aj rok po prvom údere. Útoky vedú k trvalému narušeniu bežnej hospodárskej činnosti.
Rafinéria sa tým líši od iných cieľov, ako sú vojenské objekty, energetická infraštruktúra, dopravné uzly alebo iné priemyselné podniky – pri tých totiž výskumníci porovnateľný trvalý pokles intenzity nočného žiarenia nezaznamenali.
Vplyv zásahov na ekonomiku možno nepriamo odhadovať na základe typického vzťahu medzi emitovaným svetlom a hrubým domácim produktom. "Z neho môžeme usudzovať na päť- až šesťpercentný pokles, v najbližšom meranom prstenci zhruba na jedenásťpercentný pokles. To znamená, že dronová kampaň má významné dosahy na miestne ekonomiky," uzavrel Mikula.
