Dôvodom bolo šetrenie paliva počas vojny
Nejde však iba o to, že sme viac aktívnejší a produktívnejší počas denného svetla, ale i o to, že posun času má obmedziť naše využívanie elektriny, keďže v práci sme hlavne vtedy, kedy je aj denné svetlo.
Daylight Saving Time, teda zachovávanie denného svetla vo forme takzvané energetického triku začalo v Spojených štátoch počas prvej svetovej vojny za účelom ušetrenia vtedy tak vzácneho paliva.
Striedavo sa rušilo a obnovovalo až sa štandardom stalo v 60. rokoch. Federálna vláda vtedy zaviedla aj presný začiatok a koniec striedania času.
Štúdie sa v záveroch líšia
Toto obdobie sa však viackrát menilo hlavne pre lobbing obchodnej komory, veľkovýrobcov a malých obchodníkov.
Okrem toho, v časoch zavádzania dvoch časov začínali ľudia pracovať skôr než dnes, kedy je celkom častý začiatok pracovnej doby o deviatej hodine.
Úspora energie pri striedaní časov je však aj napriek šetreniu paliva počas vojny stále nejasná a štúdie na túto tému sa líšia.
Menej elektriny, viac kúrenia?
Po zavedení letného času v Česko-Slovensku médiá informovali, že úspora elektriny dosiahla až desať percent. „To, že sa v lete šetrí energia už neplatí, aj keď kedysi mohlo a nemôžeme tak vyvodiť závery o energetickej úspore. Prevažujú skôr argumenty o väčšom počte pracovných úrazov a dopravných nehodách.“ vysvetľuje analytik X-Trade Brokers Kamil Boros.
Proti sebe tak stále stoja argumenty za menšie využitie elektrickej energie proti tomu, že sa viac využíva kúrenia a klimatizácia. Podobne sa hovorí aj o vyššej spotrebe benzínu.
Na Slovensku však neexistujú žiadne oficiálne merania, ktoré by dokázali, ako by našej ekonomike zrušenie striedania času pomohlo alebo uškodilo.