Menší dopad na zdravie, väčší pre ekonomiku
Každý obyvateľ tak príde o skoro dva doláre, v Západnej Virgínii strata presiahla až tri doláre.
Niektoré výpočty dokonca ukazujú, že táto strata môže byť až dve miliardy.
Výskumníci uviedli, že strata hodinového spánku pri prechode na letný čas predstavuje iba povrchovú škodu, zatiaľ čo dopad na ekonomiku je omnoho väčší.
Celková daň za tento posun však môže byť podľa nich vyššia, lebo index nezarátal dopad automobilových nehôd a zranení v oblastiach dopravy či výroby.
Negatívom je aj meškajúca doprava
Podľa výskumu JPMorgan Chase inštitútu návrat k zimnému, klasickému času je spojený s poklesom vo výdavkoch medzi dvomi až skoro piatimi percentami.
K najviac postihnutým odvetviam patrili supermarkety, ktoré stratili skoro šesť percent denného predaja na obyvateľa.
Podľa Pražskej energetiky letný čas ušetrí iba 0,5 percenta spotreby energie a vedie k zvýšenej spotrebe benzínu.
Spotreba elektriny sa podľa National Bureau of Economic Research zvýšila o 0,6 až štyri percentá na rôznych miestach sveta.
Zmena času negatívne zasahuje aj dopravu, kedy je vlaková aj autobusová doprava náchylná na meškania.
Do pozornosti sa teda dostáva otázka, či je politika striedania času naozajstným nakopnutím pre ekonomiku.