Podmienky sa zmenili
Nemeckí ekonomickí experti broja za to, aby sa osemhodinový pracovný čas stal prežitkom minulosti.
Spoločnosti by sa podľa nich mali prispôsobiť digitálnemu svetu a flexibilne reagovať na zmenené podmienky.
Pracovný deň už totiž neprebieha tak, že pracovník ráno príde do práce a večer z nej odíde, ale práca často zahrňuje aj činnosti mimo pracoviska či prácu z domu.
Experti preto žiadajú, aby sa pracovný čas predĺžil na 48-hodinový za týždeň, v rámci čoho by bol širší priestor na výnimky.
Skracovanie pracovného času hodnotia ako nereálne, lebo sa počet schopných pracovníkov pre demografické zmeny stále zmenšuje.
Oddeliť prácu je ťažšie
Kratší pracovný čas presadila už najväčšia odborová organizácia pre pracovníkov kovopriemyslu a elektroekonomiky, aby tak vytvorila lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom.
Návrhy ekonómov sú teraz v rukách kancelárky Angely Merkelovej. Práve téma pracovného času bola jedným z bodov koaličných rokovaní, v čom sa jednotlivé strany rozchádzali. Ich krachu sme sa venovali aj tu.
V prípade pracovného času sa skloňuje aj digitalizácia.
Nie je síce nijak potvrdené jej prepojenie na odpracované hodiny a spokojnosť z vykonanej práce, na druhej strane sa však väčšina zhodne, že digitalizácia pomohla ako zamestnávateľom aj zamestnancom k lepšej flexibilite v tom, z kade a kedy pracovať.
Stiera sa aj hranica medzi pracovnou a súkromnou sférou, keďže emaily a sociálne siete na čím ďalej múdrejších telefónoch umožňujú kontakt prakticky nepretržite.