Vzorným modelom procesu takzvanej energetickej zmeny, ktorá sa v Nemecku realizuje už sedem rokov, je mesto Grevenbroich v Severnom Porýní-Vestfálsku. „Vidíte tú elektráreň s komínmi, z ktorých sa nepretržite valia do ovzdušia tony oxidu uhličitého? Je to druhá najviac znečisťujúca tepelná elektráreň v celej Európe. Predbehlo ju len zariadenie v poľskom Belchatowe,“ vysvetľuje Emily Wrightová, analytička výskumnej agentúry Adelphi Berlin.
Tepelná elektráreň Neurath v Grevenbroichu, ktorá využíva hnedé uhlie z neďalekého lomu v Garzweileri, je symbolom konca jednej priemyselnej éry. Len pár kilometrov od nej sa nachádza park veterných turbín, ktoré zase symbolizijú príchod novej éry (na snímke).
Zástancovia nových druhov energie zdôrazňujú, že vietor nijakým spôsobom neznečisťuje životné prostredie. Patrí mu budúcnosť najmä v regiónoch s priaznivými meteorologickými podmienkami, akým je aj Severné Porýnie-Vestfálsko. „Samozrejme, ešte účinnejšie sú veterné turbíny, ktoré stoja v mori. Ich výstavba je síce finančne aj technicky náročnejšia, vďaka lepším poveternostným podmienkam však dokážu však vyprodukovať a uchovať takmer dvojnásobok energie, ako turbíny vo vnútrozemí,“ hovorí pre HN Benjamin Böhme, projektový manažér spoločnosti Windtest Grevenbroich.
Táto spoločnosť sa už zhruba dve desaťročia stará o prevádzku, údržbu a testovanie veterných turbín. Svoje projekty má po celom svete – od Holandska, Kanady až po Škótsko. „Za posledných takmer 20 rokov sme sa podpísali pod 3 500 projektov. Staráme sa o 15 rôznych druhov turbín,“ konštatuje Böhme.
Globálna ekonomika podľa neho v súčasnosti zaznamenáva rapídny nárast spotreby energií a dopytu po nich.