Na sociálnu sieť dennodenne pridávame fotky, píšeme statusy, vyjadrujeme svoje spoločensko-politické názory, zdieľame s priateľmi aktivity, aktualizujeme informácie o svojom živote, zamestnaní či životných udalostiach.
Dôležitejšia je potom otázka, čo s nadobudnutými dátami a informáciami, ako s nimi správne zaobchádzať a ako ich spravovať, než to, čo sa stane s naším účtom.
Britskí vedci vo vyhlásení pre The Guardian uviedli, že Facebook by mal pozvať historikov, archivárov, archeológov a etikov, aby sa zúčastnili na procese spravovania obrovského množstva nahromadených údajov, ktoré zanechávame.
Nejde len o hľadanie riešení, ktoré budú udržateľné niekoľko rokov, ale na mnoho desaťročí.
Dôležitú úlohu by tu mal zohrávať postoj majiteľa účtu v prípade smrti. Čo však v prípade, keď takúto informáciu nezanechá? Inšpirovať sa by bolo možné v zanechaní osobnej dokumentácie zosnulých ľudí, ktorá by bola dodatočne sprístupnená verejnosti.
„Je Denník Anny Frankovej, z ktorého sa stal svetový bestseller, z tohto hľadiska zásadne odlišný od virtuálneho záznamu životov používateľov Facebooku? Už na tomto príklade vidieť, že do problematiky vstupuje množstvo faktorov a určite ju nemožno vyriešiť stručne, univerzálne a jednoznačne,“ zamýšľa sa reklamný analytik Peter Mikuláš.
Simona Bubánová, riaditeľka Creative Department, uvádza, že „bude potrebné nastaviť nejaký rámec na riešenie morálnych a etických otázok súvisiacich s touto témou odohrávajúcou sa vo virtuálnom svete. Zatiaľ mám pocit, že technológie predbehli tieto riešenia a morálka a etika sú jednoducho v závese“.
Pre historikov je využívanie takýchto informácií lákavou možnosťou, podobne ako v prípade písomných dokumentov uchovávaných v súčasných archívoch, hovorí historička Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Alena Mikulášová.
„Bolo by potrebné pripraviť legislatívny rámec ich spracúvania, uchovávania, sprístupňovania a zverejňovania. To predpokladá širšiu odbornú diskusiu. Množstvo informácií, ktoré sú takýmto spôsobom získavané, prekračuje naše doterajšie skúsenosti so spracúvaním informácií o jednotlivcovi či skupinách,“ vysvetľuje Mikulášová.
Špecifickou kategóriou sú podľa nej osobnosti verejného, spoločenského či politického života, pri ktorých sa predpokladá budúci záujem odbornej verejnosti.