Pochádzate z Francúzska, pred príchodom na Slovensko ste pôsobili v Británii. Ako ste sa dostali do našej krajiny?
Na Slovensko som pricestoval pred štyrmi rokmi, koncom roka 2021. Prišiel som priamo z Bristolskej univerzity. V Bristole som si robil postdoktorandské štúdium, počas ktorého som spolupracoval na mnohých projektoch s vašimi susedmi vo Viedni. Medzi mojich spolupracovníkov patril napríklad profesor Rupert Ursin, spoluzakladateľ kvantovo-technologickej firmy Qtlabs a líder skupiny kvantovej komunikácie na Ústave kvantovej optiky a kvantovej informácie (IQOQI) Rakúskej akadémie vied. Práve on ma raz kontaktoval a spýtal sa, či hľadám nejakú novú pracovnú pozíciu. Povedal mi, že Slovensko pomerne intenzívne hľadá experimentátora, ktorý dokáže pracovať s kvantovými sieťami.
Čo ste mu na to odpovedali?
Povedal som mu – áno, isteže, prečo nie? Hoci som na Slovensko predtým ani nepomyslel. Popozeral som si nejaké veci, trochu sme sa o tom porozprávali a zistil som, že by mohlo byť celkom pekné dobrodružstvo prísť do tejto krajiny a vybudovať tu vedecký tím prakticky z ničoho. Takže ak to zhrniem – bola to veľmi dobrá príležitosť pre mladého vedca, ktorý dostal slobodu pri realizovaní svojej vízie. Malá krajina, vysoká pozícia – toto bola ponuka, ktorá sa skrátka neodmieta. Preto som napokon súhlasil, že do toho pôjdem.
Na Slovensku pôsobí viacero francúzskych vedcov, okrem vás napríklad Olivier Monfort z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, ktorý tento rok získal ocenenie v súťaži Vedec roka v kategórii mladý vedecký pracovník. Čo láka mladých výskumníkov z tradičnej vedeckej krajiny, ako je Francúzsko, aby prišli práve na Slovensko?
Vo všeobecnosti platí, že v rôznych inštitúciách pôsobí široké spektrum ľudí z celého sveta, ktorí do danej krajiny prichádzajú robiť vedecký výskum. A platí to aj o Slovensku. Samozrejme, veľmi sa mi páči samotná krajina. Máte nádherné mestá s mnohými historickými pamiatkami. Aj ľudia sú tu veľmi milí. No opakujem ešte raz – atraktívna časť mojej práce je to, že môžem robiť, čo chcem. Svoj výskum mám plne pod svojou kontrolou. V porovnaní s Francúzskom či Britániou ste malá krajina a ja tu cítim absolútnu slobodu v smerovaní mojej vedeckej práce. A práve to je pre mňa obrovská a rozhodujúca výhoda.
A našli ste to práve tu.
Presne tak. Prakticky každý, kto pracuje vo vede, sa snaží nájsť si svoje stabilné miesto. Vo svete je obvykle dosť ťažké nájsť si trvalú pozíciu v akadémii. Vždy je to o veľkej obete a kompromisoch. Slovensko však má jednu kľúčovú výhodu, v ktorej ste si možno trochu podobní s Rakúskom. SAV, ale aj tunajšie univerzity otvárajú dvere cudzincom, ktorí sem prichádzajú robiť svoj vlastný výskum, možno trochu odlišný od tých, aké sa robia vo veľkých zavedených európskych laboratóriách.
Možno vo vedeckej oblasti nedokážeme konkurovať veľmociam, ako je Francúzsko či Nemecko, ale držíme krok s porovnateľnými štátmi, ako je Poľsko, Maďarsko, Rakúsko či Česká republika?
Súťaživosť je kľúčovým prvkom akéhokoľvek vedeckého úsilia a výskumu. Nie sme v priemysle, kde konkurencia býva často toxická. Tu sa to vníma veľmi pozitívne. Dokonca aj malá vedecká inštitúcia vo veľkej krajine, ako je Francúzsko, môže byť úspešná. Ja som si PhD. robil na Univerzite Sophia Antipolis v meste Nice, oveľa menšej, než sú povedzme parížske univerzity. A výsledky našej práce boli veľmi dobré a zmysluplné. Možno sme nerobili ten úplne najšpičkovejší a najpokročilejší výskum, nepriniesli sme úplne nové prelomové veci, na ktoré by sme potrebovali najmodernejšiu a najdrahšiu techniku. Opätovne sme však prebádali chodníčky, ktoré už boli objavené veľkými menami vo veľkých svetových laboratóriách. A našli sme malé zlepšenia. Myslím si, že toto je schodná a životaschopná cesta, ako robiť výskum, pretože postupný progres je vo vede veľmi hodnotným spôsobom, ako napredovať a objavovať nové veci.
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 77% na dočítanie.
Zostáva vám 77% na dočítanie.