Tento nesúlad medzi rastom a rozvojom bol viditeľný v extrémnych príjmových nerovnostiach, ktoré meria Giniho koeficient. Ten koncom 80. rokov dosahoval v krajine na škále od nula do sto hodnotu 63. Po Sierra Leone tak bola Brazília druhým najnerovnejším štátom sveta, ukazujú štatistiky Svetovej banky.
Dnes je na tom Brazília podstatne lepšie, no nájdeme niekoľko podobných príkladov. Veľký extrém predstavuje Rovníková Guinea. V ekonomickom rebríčku je na 57. priečke, v rozvojovom až na 135. Podľa BBC sa moc v krajine koncentruje v rukách pár ľudí, ktorými sa obklopuje prezident krajiny. Prezident Teodoro Obiang je považovaný za jedného z najbohatších ľudí v Afrike. Predstaviteľ opozičnej strany Andres Esono Ondo to okometoval slovami: „Z rozvoja musí profitovať každý, nielen ľudí blízki prezidentovi.”