O tom, čo a koľko sa bude vyrábať, rozhodovali vláda a plánovacie komisie. Známe boli päťročnice, ktoré spoločnými silami zostavovali ministerstvá, krajské národné výbory, odborové riaditeľstvá. Všetky podniky boli štátne, banka bola jedna, takisto v rukách štátu.
Legendárne päťročnice
“Päťročný plán vytvára plán podmienky pre čo najefektívnejší rozvoj hospodárstva, pre neustály rast životnej úrovne pracujúcich,” znelo v metodických pokynoch Štátnej plánovacej komisie z roku 1965.
Aj keď to spočiatku fungovalo a hospodárstvo rástlo, pokračovanie v tomto modeli prinášalo ekonomike nepružnosť, neefektívnosť a neinovatívnosť. Plánovači plánovali roky dopredu, nedokázali však odhadnúť preferencie spotrebiteľov, preto bolo mnohých tovarov nadbytok a mnohých zas nedostatok.
Na úkor ciest a miest
Keďže ekonomika dlhodobo nefungovala efektívne a štát sa snažil umelo držať nezmenenú životnú úroveň obyvateľov (dotovaním potravín či bytov), vznikali manká v iných oblastiach, konštatujú Peter Gonda a Karol Morvay v práci Ekonomika Slovenska v transformácii. Peniaze chýbali na opravu a výstavbu ciest a železníc, obnovu miest, rozvoj telekomunikácií a podobne.