Napríklad podľa štúdie Adriana Rafteryho a jeho kolegov z Washingtonskej univerzity máme len päťpercentnú šancu, že sa nám podarí dodržať ciele, ku ktorých plneniu sme sa podujali prijatím Parížskej dohody v roku 2015.
Aj preto sa stále častejšie spomína kontroverzné geoinžinierstvo. Zjednodušenie ide o umelé zásahy do prírodných procesov na planéte.
Príkladom môže simulované účinky výbuchu sopiek, ktoré ochladia planétu. Sopky totiž dokážu do atmosféry vypustiť veľké množstvá čiastočiek, ktoré - narozdiel napríklad od CO2 - odrážajú slnečné lúče späť do vesmíru. Ďalšou možnosťou je sprejovanie aerosólov do atmosféry s cieľom napodobniť ochladzujúci efekt vulkanických erupcií.
Geoinžinierstvo však so sebou nesie morálny hazard - uplatnením týchto techník by sa mohla stratiť motivácia vlád k prechodu na bezuhlíkové formy energie. No okrem toho môže priniesť aj rôzne iné neočakávané negatívne dopady. Napríklad spomínané sprejovanie aerosólov môže potenciálne oddialiť či posunúť monzúny, od ktorých závisia miliardy Ázijcov.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
