Uber vtedy nepochodil s obhajobou, že sú iba službou sprostredkujúcou jazdy medzi vodičmi a zákazníkmi a súd ho označil za prepravnú spoločnosť. A výsledok?
Budú na neho tlačiť národné regulácie v Únii, a z toho aj prameniaca nutnosť rokovaní s miestnymi vládami s cieľom získať príslušnú licenciu.
Na stranu taxikárov sa predtým rozhodlo prikloniť aj Hlavné mesto Bratislava a Okresný súd Bratislava.
Z rozhodnutia vyplynulo, že vodiča, ktorého odhalila kontrola bez označenia vybavenia povinného pre taxíky, získal peňažnú pokutu 200 eur.
Definitívne stop však prišlo s marcovým rozhodnutím bratislavského okresného súdu.
Ten rozhodol, že firma nemôže prevádzkovať na Slovensku taxislužbu prostredníctvom osôb, ktoré k tomu nemajú príslušné povolenie alebo nemajú vhodné vozidlo.
Žaloba na súd smerovala od občianskeho združenia koncesovaných taxikárov, ktorí sa voči Uberu rozhodli zakročiť aj viacerými protestnými akciami. Od klasických taxikárov sa totiž vyžaduje aj dokázanie finančnej spoľahlivosti, absolvovanie psychotestov či lekárskej prehliadky, čo u vodičov Uberu absentovalo.
Na spoločnosť sa však valila vlna kritiky aj pre iné faktory. Podobne ako aj firmy podporujúce zdieľanie jazdy aj jej vyčítali, že spôsobuje v hlavných mestách preťaženie dopravy. Spoločnosť sa preto rozhodla zdieľať údaje o miliónoch jazdách v Londýne.
Ďalšie čierne body jej prischli za hackerské útoky či sexuálne obťažovanie.