Neboli by sme tam, kde sme, keby sa Grécko rozhodlo od začiatku ísť férovou cestou. Grécko sa však rozhodlo pre tú druhú cestu. Štatistickému úradu Eurostatu totiž dodávali nepravdivé informácie o tom, ako sa krajine v sektore financií darí.
Rok 2009 bol pre krajinu po vypuknutí ekonomickej krízy kritický. Potom však prišiel „najväčší výraz solidarity v dejinách ľudstva“, ako ho nazval aj výkonný riaditeľ trvalého eurovalu Klaus Regling, informuje o tom portál euractiv.sk.
Pri obzretí sa do histórie však všetko tak ružovo nevyzeralo. Gréci požiadali prvýkrát o pomoc v roku 2010.
Druhýkrát, rokoch 2012 až 2015 zaúradoval dočasný euroval v podobne Európskeho nástroja finančnej stability.
Ak by bol Grécky dlh v minulosti zredukovaný, dnes by náklady neboli také vysoké, vraví analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský.
Rok 2015 sa tiež niesol v duchu masových protestov proti reformám a úsporným opatreniam, za ktorými obyvatelia videli iba nariadenia ďalekého Bruselu.
Podmienky veriteľov Gréci odmietli, nakoniec však tretí záchranný balík v sume 86 miliárd eur do krajiny prišiel.
Osem rokov pôžičiek pre Grécko sa v svete čísel rovná asi 289 miliardám eur a 450 reformám.