Aj keď je reflektor pozornosti najviac namierený na Grécko, záchranné koleso po finančnej kríze v roku 2008 nesmerovalo iba na neho. Záchranných programov sa totiž zúčastnilo aj Španielsko, Portugalsko, Írsko či Cyprus.
Záujem teraz smeruje na Taliansko, ktoré sa (ne)teší druhému najvyššiemu verejnému dlhu v eurozóne vo výške 132 percent HDP.
„Nemožno vylúčiť, že sa Taliansko dostane do podobnej situácie, v akej sa ocitlo Grécko,“ uviedol pre TASR Tomáš Daňhel, analytik Saxo Bank.
Situácia sa však podľa neho s odstupom času porovnávať nedá a Grécko bolo v čase krízy na tom podstatne horšia ako krajina Apeninského polostrova.
Verejný dlh Talianska je konštantný od roku 2014, analytici však varujú, že ani jeho stabilné hodnoty nie sú zárukou zažehnania krízy.
Problematická je nová vláda na čele s premiérom Giuseppem Contem, ktorý vytvoril koalíciu s euroskeptickým Hnutím piatich hviezd a protiimigračnou Ligou Severu.
Známa je tvrdou migračnou politikou, v krajine je tiež pomalý historický rast. O ďalšom smerovaní Talianska by sa malo rozhodnúť na jeseň, kedy bude ústredná debata o rozpočte.