Kontajner s oblečením a topánkami vypláva z Číny s faktúrou v hodnote napríklad milión eur.
V európskych prístavoch, ako napríklad Hamburg, sa kontajner naloží na kamión a dostane povolenie na tranzit po Únii.
Kamión má niekoľko dní na to, aby sa dostal do krajiny, v ktorej uviedol, že chce tovar precliť.
Na hraniciach daného štátu colníci skontrolujú tovar a faktúry a z ich hodnoty musí majiteľ zaplatiť clo. Jeho výška závisí od typu tovaru, v prípade oblečenia je to šesť percent.
Z vyzbieraných peňazí ide 75 percent do kasy Európskej únie, zvyšných 25 zostáva v krajine.
Podvodníci však v prípade čínskeho tovaru cestou do daného štátu faktúry vymenili a z miliónovej sa tak stala napríklad stotisícová, vďaka čomu zaplatili rádovo nižšie clo.