Plusom pre rubeľ je podľa Pánisa fakt, že Rusko je krajinou s výrazne nízkou citlivosťou na externé šoky z prostredia rýchlo sa rozvíjajúcich krajín.
Ruská mena aktuálne ťaží z vysokých reálnych sadzieb, vysokého prebytku bežného účtu, silnej fiškálnej pozície a vysokej úrovne devízových rezerv vzhľadom na import.
Moskve však takýto vývoj nestačí. Snaží sa zabrániť opakovaniu podobného prepadu, a to aj postupným odstrihnutím od dolára.
„Možné to je, avšak bude to beh na dlhé trate. A koniec koncov sa tak už s čiastočnými úspechmi deje. Napríklad podiel dolárového dlhu ruskej vlády na celkovom dlhu je rádovo tretinový, pričom ešte v roku 2011 sa pohyboval na úrovni asi 75 percent,“ hovorí Pánis.
Podľa neho v ruskej ekonomike takisto klesá podiel dolárových transakcií na celkovom obchodovaní, hoci stále sú dominantné. Dedolarizácii pomáha aj rast obchodu s Čínou a inými rýchlo rastúcimi ázijskými krajinami, kde sa na vyrovnávanie transakcií používa rubeľ, jüan či euro.
