Brzdou ekonomického zbližovania tak môžu byť rastúce politické a vojenské ambície Číny.
„Japonsko patrí ku skupine krajín, ktorá veľmi dôsledne kontroluje rozmáhajúcu sa silu Číny. Bude sa ju snažiť držať limitovanú, aj za výdatnej podpory Spojených štátov,“ pripomenul Ižip.
Obe krajiny tak podľa neho hľadajú záchranu vo väčšej ekonomickej, avšak nie politickej spolupráci. Optimistický v tomto smere nie
je ani Tchung Čao, šéf výskumu Programu jadrovej politiky čínskeho Centra pre globálnu politiku Carnegie Čching-chua v Pekingu.
„V oboch krajinách narastá nacionalizmus obyvateľstva. Nacionalistické nálady komplikujú snahu o urovnanie rozdielov, ktoré zahŕňajú historické nezhody aj územné spory. Oba národy sa navzájom čoraz viac osočujú z toho, že sú nedôveryhodné krajiny s nerozumnými obyvateľmi,“ uviedol Tchung Čao v nedávnom rozhovore pre HN.
Číňania aj Japonci podľa neho vidia jeden druhého vo veľmi negatívnom svetle, pričom tento trend naďalej pokračuje. „Čo je ešte dôležitejšie, je to, že Japonsko vidí Čínu ako dlhodobo najvýznamnejšiu hrozbu pre svoju bezpečnosť,“ dopĺňa analytik.