Arménsko je najchudobnejšou zakaukazskou krajinou. V prvej polovici tejto dekády rástol jeho hrubý domáci produkt priemerne okolo troch percent ročne, v roku 2016 sa dokonca spomalil na 0,2 percenta. Predvlani však už prudko vystrelil na 7,5 percenta, minulý rok to bolo o 5,2 percenta. Kde vidíte príčinu tohto rastu, keď v tom čase sa už globálna ekonomika začala spomaľovať?
Pri malých nízkopríjmových ekonomikách, ako je tá arménska, je potrebné predovšetkým počítať s pomerne veľkou kolísavosťou dát. Niekedy sa nedá vylúčiť ani istá dávka politickej manipulácie s dátami. Domáce štatistické úrady sa totiž nie vždy tešia nezávislosti, akú majú vo vyspelých ekonomikách. Konkrétne Arménsko prežíva v posledných kvartáloch priaznivé obdobie tak z hľadiska domácej politiky, ktorá je pomerne umiernená, ako aj z hľadiska vonkajšieho prostredia. Tam patrí stále ešte slušný zahraničný dopyt, ale tiež niektoré špecifické faktory, ako sú silné remitendy od Arménov pracujúcich v zahraničí alebo napríklad vyššie ceny medi.
Do akej miery sú takéto rozvíjajúce sa ekonomiky závislé od globálneho hospodárstva?
Závislosť od vývoja vo svete nie je daná ani tak stupňom rozvoja ekonomiky, ako skôr jej veľkosťou a otvorenosťou. Napríklad ekonomiky Česka a Slovenska sú na vývoj svetového hrubého domáceho produktu nadviazané silnejšie než tá arménska. Rozvíjajúce sa ekonomiky, ak už sú zapojené do medzinárodného obchodu, však majú často problém s tým, že ich vývoz je príliš zameraný na jednu alebo niekoľko málo komodít. V prípade Arménska tvoria viac než štvrtinu vývozu kovy. Pri takýchto štátoch je vývoz veľmi citlivý na vývoj v obmedzenom okruhu odvetví. Ďalšou citlivou stránkou Arménska je veľká závislosť tamojších domácností od príjmov príbuzných pracujúcich po svete, obzvlášť v Rusku a Spojených štátoch.
Práve na Rusko sú zakaukazské štáty, najmä Arménsko, ekonomicky mimoriadne nadviazané. Prejavuje sa ruský hospodársky vývoj na ich ekonomike?
Určite platí, že Rusko je pre tieto krajiny veľmi významným obchodným partnerom. Napríklad zhruba štvrtina arménskeho vývozu putuje práve do Ruska. Druhá rovina závislosti spočíva v tom, že v Rusku pracuje veľký počet ekonomických migrantov z týchto štátov. Čím lepšie sa teda darí ruskej ekonomike, tým vyššie sumy sú títo migranti schopní poslať svojim rodinám v ich domovských krajinách.
S akými najväčšími problémami sa boria ekonomiky štátov, ako je Arménsko?
Väčšina ekonómov sa zhoduje, že najdôležitejšie pre rozvoj ekonomiky sú zdravé inštitúcie v zmysle dodržiavania zákonov, rešpektovania zmlúv, dobrej evidencie vlastníctva, uznávania prínosov konkurencie v politickom aj ekonomickom živote či nezávislé médiá. Samozrejme, politická nestabilita rozhodne nie je pre budovanie takýchto zdravých inštitúcií prínosná.
Sú krajiny ako Arménsko atraktívne pre investorov? V čom spočívajú ich výhody?
Investori obvykle hodnotia danú krajinu z mnohých hľadísk naraz – od dostupnosti vstupných surovín cez nákladové faktory, ako je výška miezd alebo zdanenie až po vzdelanosť miestnej pracovnej sily. Ďalej je dôležitá právna istota, kultúrna a geografická blízkosť krajiny voči sídlu investora, tradície daného štátu v príslušnom odbore a veľkosť trhu, na ktorý je daná investícia, obrazne povedané, vstupenkou.
Myslíte si, že tieto krajiny sú perspektívne a čaká ich podobný rast, ako zažíva východná Ázia – Indonézia či Vietnam?
Každá ekonomika, ktorá je z hľadiska produktivity a životnej úrovne pod tými najlepšími, má priestor pre konvergenciu, a tým pádom pre výrazný rast. Vždy však záleží na miestnych podmienkach, či sa tento potenciál podarí využiť. Bohužiaľ, v prípade zakaukazských štátov je veľkou prekážkou skutočnosť, že ide o oblasť, ktorá dlhodobo trpí pod geopolitickým napätím. To vedie k politickej, a tým aj právnej alebo dokonca bezpečnostnej neistote. Seriózni zahraniční investori, ktorí by do týchto krajín priniesli know-how a obchodné kontakty, sa takýmto oblastiam vyhýbajú.
Môže sa stať, že keď v našich krajinách bude drahá pracovná sila, tak sa od nás investori zdvihnú a odídu povedzme za Kaukaz?
Prirodzene, niektorí investori takto budú postupovať, a je to úplne v poriadku. Rovnako predsa postupovali, keď sa pred rokmi presunuli alebo prinajmenšom expandovali zo svojich domovských krajín. Ak tempo zdražovania pracovnej sily bude podložené rastúcou konkurencieschopnosťou danej ekonomiky, potom pracovná sila uvoľnená odchádzajúcimi investormi bude využitá ostatnými. Najmä tými, ktorí sú dosť ziskoví na to, aby dokázali vyššie mzdy „ustáť“ a populácia bude celkovo bohatnúť. V každom prípade to je ideálny scenár, od ktorého sa však, žiaľ, prax často odchyľuje.