Európska komisia pôvodne oznámila, že o tom, ku ktorému času sa členské krajiny priklonia, musia rozhodnúť do tohto apríla. Pre nejednotnosť v názore sa však rozhodnutie odročilo do roku 2021. Bude vtedy situácia iná?
Nedostatok času bol určite kameňom úrazu. Deadline o dva roky neskôr by nemal byť problémom, ak sa dovtedy stanoví nová legislatíva.
Členské štáty majú teraz o zmene diskutovať medzi sebou. Čo sa môže ukázať ako najväčší problém?
Je stále nejasné, ako sa krajiny toho chopia. Môže sa stať, že nenastane taká zhoda, aby sa dohodol spoločný prístup. Bez toho nebudú môcť rokovania medzi Radou, Komisiou a Parlamentom začať.
Ako sa krajiny líšia ohľadne ich postoja k zmene buď trvalého zimného, alebo trvalého letného času?
Niektoré už načrtli, ako budú postupovať. Slovinsko chce presadiť zimný čas, Chorvátsko zase letný. Vyzerá tiež, že budeme čeliť rozdeleniu názorov na sever kontra juh.
Slovensko vlani oznámilo, že bude podporovať trvalý zimný čas. Bol by problém, keby sa naše susedné krajiny, naopak, rozhodli pre letný?
Určite. Európsky parlament v návrhu uviedol, že musí nastať spolupráca medzi susednými krajinami a zriadia sa mechanizmy, ktoré zabezpečia, aby vnútorný trh nebol dotknutý. Keď tento mechanizmus, ktorý bude zahŕňať členské krajiny a zástupcov Európskej komisie, ukáže, že nastane problém, tak zmenu času čakajú len problémy.
Viacerí ľudia kritizujú, že Európska únia nemala rozhodnúť iba o zrušení striedania času, ale aj o tom, ktorý čas podporuje, aby zamedzila podobným problémom. Prečo by nebola druhá možnosť lepšia?
Samozrejme, že by to bolo pre Komisiu jednoduchšie, aby zaviedla niečo také. Politicky by to však bolo úplne neuskutočniteľné. Toto je skutočne oblasť, v ktorej by mali členské krajiny trvať na presadení svojho názoru.