Mimo letných prázdnin chodievali naši rodičia a prarodičia najčastejšie k slovenským či českým jazerám alebo do hôr. Mimo hlavnej sezóny boli zahraničné dovolenky pre väčšinu obyčajných rodín skôr utópiou.
Po revolúcii z novembra 1989 sa situácia do značnej miery zmenila. Otvorili sa hranice väčšiny západných krajín.
Autá či autobusy s československými a neskôr slovenskými poznávacími značkami zaplavili rezorty na talianskom a gréckom, prípadne španielskom pobreží. Čoraz väčšiu obľubu si postupne získavali letecké zájazdy do vzdialenejších krajín ako Turecko, Egypt či Tunisko. Jednotkou pritom zotrvalo Chorvátsko.
Tento trend sa v posledných 15 až 20 rokoch začal výrazne meniť. Mnoho Slovákov si dnes nevie predstaviť jeseň alebo zimu bez ďalekej exotickej cesty. Dôležitú úlohu pritom zohral internet. Ľudia už nie sú odkázaní na ponuky kamenných cestovných kancelárií. Na webe nájdu zájazdy organizované nielen slovenskými cestovkami, ale tí jazykovo zdatnejší môžu využiť aj služby zahraničných agentúr. Tie majú v mnohých prípadoch nielen širšiu, ale vďaka veľkej konkurencii dokonca aj lacnejšiu ponuku.
V posledných rokoch je čoraz populárnejšie cestovanie bez sprostredkovateľskej agentúry, len na vlastnú päsť. Umožnila to najmä zvyšujúca sa konkurencia medzi leteckými spoločnosťami. Trhy ovládli nízkonákladovky ako Ryanair či Wizz Air, ktoré prinútili znížiť ceny aj tradičné aerolinky. Navyše, napríklad vo Východnej Ázii je boj nízkonákladoviek ešte ostrejší než povedzme v Európe. Napríklad z Malajzie do Laosu sa bez problémov prepravíte za 19 eur a do Austrálie za 33 eur.