Čína bojuje s USA o pozíciu svetovej ekonomickej jednotky. Myslíte si, že má šancu udržať sa na výslní aj v nasledujúcich rokoch a desaťročiach?
Určite áno, 21. storočie bude storočím Číny a Ázie. Naopak, dominancia Západu bude upadať. A to nielen pre rýchly nástup rozvíjajúcich sa krajín, ale aj pre zahnívajúci preregulovaný západný ekonomický systém bažiaci po sociálnych istotách. Tento systém každý rok, mesiac, deň a minútu prestáva byť kompatibilný s elementárnymi základmi kapitalizmu. Takže ak to takto pôjde ďalej, Západ sa zničí aj sám.
V čom vidíte najväčší ekonomický problém súčasnej Číny?
Je veľmi náročné poukázať na jeden problém. Bolo by to neobjektívne ako vybrať Miss World (úsmev). Jedným z veľkých problémov je vysoký leverage, teda vysoké zadlženie nefinančných inštitúcií. Môže to podkopať finančnú stabilitu podobne ako rozsah tieňového bankovníctva či realitná bublina. Problémom je aj dlh lokálnych vlád a ich neefektívne investície. Ďalej sú to komplikácie pri transformácii od ekonomiky založenej na exportoch a veľkých vládnych investíciách smerom k západnému modelu postavenému na spotrebe domácností. Značným problémom, hoci určite nie najväčším, je obchodná vojna so Spojenými štátmi. Okrem toho je to negatívny demografický vývoj, kde už teraz klesá počet pracujúcich, čo je dôsledok politiky jedného dieťaťa.
V ktorých svetových regiónoch vidíte nastupujúce ekonomiky? Môžu sa stať motorom globálnej ekonomiky krajiny ako India, Indonézia či Malajzia?
Budú to rýchlo sa rozvíjajúce ázijské ekonomiky na čele s Čínou, Indiou, Indonéziou, Filipínami, Malajziou či Vietnamom. Predpokladáme, že v roku 2050 bude v metodike parity kúpnej sily Čína suverénne najväčšou svetovou ekonomikou. Svetovou dvojkou sa stane India, ktorá tak predbehne Spojené štáty. Štvorkou bude Indonézia. Piate, šieste a siedme miesto by pritom rádovo o 30 rokov mali obsadiť ďalšie rozvíjajúce sa krajiny – Brazília, Rusko a Mexiko. Podiel Číny na globálnom HDP by sa mal zo súčasných 18 percent zvýšiť zhruba na 20. Avšak napríklad v prípade Indie by to mohlo byť v ideálnom prípade, najmä ak prijme bystré politické rozhodnutia, zo súčasných siedmich percent na dvojnásobok.
Kde vidíte úlohu Západu o päť alebo desať rokov?
Dominancia Spojených štátov aj Európskej únie výrazne upadne. Kým dnes tvoria približne 30 percent svetového HDP, o 30 rokov to bude len pätina. Celkovo by HDP celej EÚ mohol byť o 30 rokov v parite kúpnej sily len dvoma tretinami indickej ekonomiky. Dnes je pritom HDP Únie dvojnásobkom toho indického. India s Vietnamom a Bangladéšom by mali byť v nasledujúcich dekádach najrýchlejšie rastúcimi veľkými ekonomikami.
Je rýchly rast rozvíjajúcich sa ekonomík udržateľný? Alebo budú musieť nejakým spôsobom pristúpiť k reformám?
Bez reforiem to nepôjde, a to platí či už o Západe, alebo o dynamicky sa rozvíjajúcom ázijskom východe. Budú potrebné reformy, ktoré zlepšia makroekonomickú stabilitu a diverzifikujú lokálne ekonomiky od závislosti buď od lacnej pracovnej sily, alebo komodít. Zároveň zlepšia vzdelávací systém, infraštruktúru a technológie, skvalitnia verejné inštitúcie a právny systém či podporia motiváciu podnikať a inovácie.