Iný príbeh ukazujú európske krajiny, a to najmä Taliansko či Španielsko, ktoré sú najnovšími ohniskami nákazy. V Taliansku objavili prvé prípady na konci januára, išlo o dvoch čínskych turistov a premiér vtedy národ uistil, že „situácia je pod kontrolou“.
Dnes má však Taliansko takmer 25-tisíc prípadov a na nákazu už zomrelo takmer dvetisíc Talianov. O koronavíruse sa začalo v Taliansku hovoriť opäť až 18. februára, keď bol identifikovaný prvý domáci prípad. 2
3. februára, keď sa už nákaza rozšírila po severe Talianska, dali do karantény ľudí v niekoľkých mestách, v Miláne zatvorili školy a reštaurácie a bary museli zatvoriť o šiestej poobede, inak však všetko normálne fungovalo.
Ešte prvého marca, keď už bolo viac ako 1 500 prípadov, bol verejný život obmedzený iba mierne. Až 4. marca Taliansko pristúpilo k celoplošnému zatvoreniu škôl a univerzít, celková karanténa sa začala až 8. marca.
Ako vysvetlil pre portál Wired zdravotnícky výskumník z nadácie GIMBE Nino Cartabellota, je viacero dôvodov, prečo sa Taliansku nepodarilo identifikovať a dostať pod kontrolu nákazu skôr.
„Po prvé, je možné, že niektoré prípady podozrení na zápal pľúc neboli testované na koronavírus,“ vysvetlil. Nemocnice v mieste ohniska nákazy totiž už mesiac pred oficiálnym vypuknutím epidémie vykazovali zvýšené počty zápalov pľúc.
Ďalším problémom mohlo byť podľa Cartabellota to, že prvé prípady mali iba mierny priebeh, kvôli čomu neboli identifikované, no a problémová bola aj nedostatočná reakcia zdravotníckeho systému.
Podobný nástup choroby teraz evidujú aj v Španielsku, ktoré už v rýchlosti pribúdania nových prípadov predbehlo Taliansko. Počet chorých zároveň raketovo rastie aj vo Francúzsku či v Nemecku.