Najlepším riešením celého problému by bolo zaočkovať čo najväčšiu časť populácie. To urobili napríklad Spojené štáty, keď prepukla epidémia prasacej chrípky.
Problém však je, že svet zatiaľ vakcínou na nový koronavírus nedisponuje a na trhu sa objaví najskôr o rok či rok a pol. Peter Hotez z Baylorskej univerzity však pre portál Vox uviedol, že to bude zrejme trvať oveľa dlhšie.
V skutočnosti očkovanie funguje na jednoduchom princípe. Vakcínou sa zavedie do tela určitá časť genetickej informácie vírusu. Telo samotné ho začne produkovať a imunitný systém sa ho naučí vlastnoručne zlikvidovať.
Otázkou však je, ktorú časť genetickej informácie vybrať, aby sa telo z nej dokázalo naučiť a nepodľahlo jej. Vakcíny na respiračné ochorenia majú totiž jeden problém.
Ešte v 60. rokoch minulého storočia pri hľadaní vakcíny na iné respiračné ochorenie možná očkovacia látka fatálne zlyhala, chorobu ešte zhoršila a dvoch pacientov dokonca zabila. To potopilo celý výskum a vznikla zároveň otázka, či s tým nebudú zápasiť aj iné respiračné ochorenia.
Aj napriek týmto problémom však existuje viac ako desiatka rôznych vakcín na nový koronavírus, ktoré sa už testujú na zvieratách a postupne začínajú už aj prvé testy na ľuďoch.
Výskum sa mohol začať veľmi rýchlo, čínsky vedci totiž odhalili genóm vírusu a podelili sa oň so svetom. Rôzne farmaceutické spoločnosti mali zároveň v zásuvkách odložené výskumy vakcíny na SARS, ktorý sa na 80 percent zhoduje s novým koronavírusom. Tieto vakcíny však neboli dokončené, keďže choroba nakoniec zmizla a vakcína už nebola potrebná.