Tá okrem iného smeruje aj do slumu Kibera v kenskej metropole Nairobi. S odhadovanými jeden až dvoma miliónmi obyvateľov ide o najväčší mestský slum v Afrike. Skupina slovenských novinárov, ktorí Dzurindu na ceste sprevádzajú, navštevuje vzdelávacie centrum Early Childhood Development v srdci Kibery, kde sa deti z najchudobnejších nairobských rodín prvýkrát stretávajú s počítačom. Z prostriedkov programu SlovakAid sa nakúpil nábytok, školské potreby a technické pomôcky pre toto centrum. „Táto pomoc je pre kenské deti veľmi potrebná, keďže mnohé z nich by inak mali takmer nulový prístup k vzdelaniu. Vezmite si, že len v Nairobi žijú desaťtisíce detí na uliciach,“ zdôraznil pre HN misionár Peter Kuchár, ktorý má so životom v Keni bohaté skúsenosti.
September 2020. Keňa patrí medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky čierneho kontinentu. Tempo jej hospodárskeho rastu oscilovalo v ostatných piatich rokoch okolo piatich až šiestich percent hrubého domáceho produktu. A spolu s tým stúpa aj životná úroveň obyvateľov Nairobi a ďalších kenských miest. Týka sa to aj Kibery. „Kenská vláda vypracovala pre Kiberu programy pre nové bývanie. Prostredníctvom nich presunul štát majiteľom obydlí v slume peniaze, pomocou ktorých mohli výrazne zvýšiť kvalitu svojho bývania. Zároveň sa prudko zlepšila úroveň vzdelávania v slume. Práve z Kibery pochádza mnoho mladých programátorov, ktorí píšu zdrojové kódy pre najväčšiu africkú pobočku spoločnosti Google v Nairobi,“ uviedol v rozhovore pre HN Mukhisa Kituyi, generálny tajomník Konferencie OSN pre obchod a rozvoj.
Prečítajte si, vďaka čomu 50-miliónová krajina na východe Afriky zanecháva za sebou svojich susedov, ako rastie jej životná úroveň aj prečo sa stala lídrom čierneho kontinentu v oblasti bankovníctva.
Ešte začiatkom 90. rokov minulého storočia patrila Keňa medzi najchudobnejšie krajiny afrického kontinentu. Na titulné stránky svetových médií sa dostávala skôr pre vysokú kriminalitu, hladujúcich obyvateľov či korupciu a porušovanie ľudských práv. Potom prišiel rok 1994, keď sa vláda prezidenta Daniela arapa Moia rozhodla pre radikálny krok – úplne liberalizovať finančný systém. Svoje rozhodnutie rýchlo zrealizovala. Bol to prelomový krok, vďaka ktorému sa prudko zvýšilo množstvo zahraničných investícií do krajiny najmä v segmente pokročilých technológií.
Keňa sa tak postupne stala technologickým centrom subsaharskej Afriky. „Iba liberalizácia finančných trhov môže umožniť vstup inovatívnych fintech spoločností do hry. A práve toto sa Keni podarilo. Môžem vám vymenovať hneď niekoľko afrických krajín, ktoré sa chvália, že budujú mestá s technológiami na vysokej úrovni. Ak však neliberalizujete finančné služby, nemôžete vybudovať fintech ekonomiku,“ pripomenul Kituyi, ktorý bol v rokoch 2002 až 2007 kenským ministrom obchodu a priemyslu.
Práve Nairobi a ďalšie kenské mestá si svetové technologické giganty začali vyberať za svoj generálny štáb pre expanziu po celom kontinente. Africké sídlo tu má napríklad Google, ktorý si v krajine zriadil jednu z najväčších globálnych centrál na programovanie. Najíma si na to talentované mozgy, ktoré v nejednom prípade vyrástli v najchudobnejších pomeroch. Dnes ich programy pomáhajú pri práci užívateľom po celom svete.
Keňa sa tak postupne stala dôležitým uzlom pre rozvoj informačných technológií. Ďalší americký technologický gigant Microsoft otvoril vlani v Nairobi svoje vôbec prvé Africké vývojové centrum. „Africké talenty svetovej úrovne tu budú môcť vytvárať riešenia s lokálnym a globálnym dosahom,“ píše na svojich stránkach Microsoft. Centrum sa bude zaoberať výskumom a vývojom v segmentoch, ktoré budú hrať v africkej budúcnosti najdôležitejšiu úlohu, ako sú fintech, agrotechnológie či obnoviteľné zdroje energie.