„Pobrežie Slonoviny je jedna z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich ekonomík subsaharskej Afriky,“ píše sa v najnovšej správe Svetovej banky. Aj to je dôvod, prečo si krajina posilňuje pozíciu ekonomickej veľmoci západnej časti čierneho kontinentu.
Cestu do krajiny si čoraz častejšie hľadajú aj globálne technologické giganty. Napríklad významný britský hráč v segmente smart city Trilliant minulý týždeň oznámil, že si pre svoj investičný projekt, cez ktorý chce vstúpiť na africký trh, vybral práve Pobrežie Slonoviny. V krajine bude skúšať nasadenie technológií, ako sú siete navzájom prepojených priemyselných kamier či meranie hodnôt znečistenia ovzdušia. Súčasťou pilotného projektu bude aj prepojenie 250 súkromných obydlí, kde sa budú testovať rôzne inteligentné riešenia v rámci platformy Internet vecí. Z Pobrežia Slonoviny potom Trilliant plánuje expanziu do ďalších afrických štátov.
V krajine si však aj naďalej udržiava dominantné postavenie poľnohospodársky segment, kde pracuje asi polovica populácie. Už spomínaná ročná produkcia kakaa sa za poslednú dekádu zdvojnásobila na 2,1 tony. Práve pestovanie kakaových bôbov dáva živobytie zhruba pätine obyvateľov krajiny a 15 percentami prispieva k jej hrubému domácemu produktu. Kakao takisto tvorí polovicu jej celkového exportu.
Problémy však pretrvávajú v celkovej štruktúre hospodárstva. „Ekonomika Pobrežia Slonoviny síce prešla štrukturálnou transformáciou, ale zostáva príliš závislá od verejného obstarávania. Súkromný sektor tu stále nie je prítomný v dostatočnej miere,“ citovala webová stránka Born2Invest ekonóma Youssoufa Cariusa, šéfa investičnej firmy Pulsar Partners.
Ďalším vážnym problémom je všadeprítomná korupcia. Práve ju Európska únia označila za hlavnú prekážku v nadväzovaní obchodných kontaktov s Pobrežím Slonoviny. Rozbehnúť biznis v krajine je pre zahraničného investora bez patričného „všimného“ do vrecka úradníka prakticky nemožné. Navyše veľkú časť hospodárstva Pobrežia Slonoviny – takmer tri štvrtiny – tvorí sivá ekonomika, v ktorej pracuje dokonca deväť z desiatich obyvateľov vrátane takmer kompletného poľnohospodárskeho odvetvia.
Prezident Ouattara si však pochvaľuje, že aj vďaka vládnym reformám sa prudko znižuje počet chudobných ľudí. Kým ešte pred 10 rokmi ich podľa Národného štatistického úradu Pobrežia Slonoviny bolo viac ako 55 percent, vlani tento podiel klesol pod 40 percent. „Jednoznačne sme zvrátili krivku chudoby,“ povedal šéf štátu v auguste.
Keďže však celkový počet obyvateľov stúpol za túto dekádu o päť miliónov, chudobných je v krajine stále desať miliónov ľudí. „Chudoba je naďalej veľkou výzvou. Ekonomický rast by mal byť viac vyvážený a ťažiť by z neho mali širšie vrstvy populácie,“ pripomína Svetová banka.
Krajine a jej vláde vyčíta najmä fakt, že stále príliš málo peňazí zo zvyšujúcich sa príjmov do štátnej pokladnice ide na rozvoj vzdelávania a zdravotníckeho systému pre najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva.