Stovky menších firiem skrachovali, respektíve dočasne prerušili svoju prevádzku. A na krízu mimoriadne tvrdo doplatili aj chudobní ľudia závislí od drobných pomocných prác či tvrdej driny na kakaovníkových alebo kávovníkových plantážach. Vzhľadom na veľmi slabú sociálnu sieť v krajine zostali mnohí z nich prakticky bez akýchkoľvek finančných prostriedkov.
Štúdia Svetovej banky uvádza, že siedmim z desiatich domácností výrazne poklesli príjmy. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa vo veľkých mestách alarmujúco zvýšila kriminalita. S cieľom odvrátiť hospodársku pohromu pripravila vláda plán obnovy, v rámci ktorého napumpuje v priebehu tohto a budúceho roka do ekonomiky tri miliardy eur.
Bezpečnostnú situáciu zhoršujú aj státisíce migrantov z chudobnejších okolitých krajín ako je Burkina Faso či Mali, o ktorých sa nemá kto postarať. „Najväčšia migrácia prebieha v rámci kontinentu, teda z jednej africkej krajiny do druhej,“ uviedol v tohtoročnom rozhovore pre HN Mukhisa Kituyi, generálny tajomník Konferencie OSN pre obchod a rozvoj.
Podľa nedávno zverejnenej správy z dielne Kituyiho pritom práve Pobrežie Slonoviny patrí medzi najvyhľadávanejšie destinácie prisťahovalcov z iných afrických štátov. „Medzinárodná migrácia prináša krajine veľké benefity. Jej ekonomike prispievajú takmer pätinou celkového ročného hrubého domáceho produktu,“ tvrdí v analýze pravá ruka šéfa OSN. A toto číslo sa každým rokom zvyšuje. Africká únia totiž systematicky a dlhodobo búra prekážky nielen v migrácii, ale aj v ekonomickej spolupráci medzi jednotlivými krajinami.
Na druhej strane tento trend len posilňuje vytváranie nerovnováhy v subsaharskej Afrike. Kým krajiny ako Burkina Faso, Niger či Čad strácajú talentované mozgy, ktoré odchádzajú do bohatších štátov, Pobrežie Slonoviny alebo Nigéria ich využívajú vo svoj vlastný prospech. A netýka sa to len ľudí s vyšším vzdelaním. Za prácou na plantážach mieri aj nekvalifikovaná sila, ako v prípade spomínaných detí z Mali, ktoré otrocky drú pri zbere kakaových bôbov, kávy či plodov palmy olejnej.
Kríza spojená s nákazou COVID-19 podľa expertov významne ovplyvní aj vývoj makroekonomických údajov Pobrežia Slonoviny. Spotreba domácností sa prudko prepadla, na export zase doľahla výrazne nižšia úroveň zahraničného dopytu. V treťom kvartáli sa po čiastočnom uvoľnení prísnych protipandemických opatrení síce ekonomická aktivita začala opatrne obnovovať, na celkové oživenie hospodárstva to však stále nestačí.
Krajinu navyše opäť zasiahli politické turbulencie. Na Pobreží Slonoviny sa uplynulú sobotu konali prezidentské voľby, ktoré opoziční kandidáti bojkotovali pre údajné porušenie ich základných práv a manipuláciu zo strany lídra Alassaneho Ouattaru.
Pred voľbami sa v Yamoussoukre a ďalších mestách konali násilné demonštrácie, mnoho stúpencov opozície skončilo za mrežami. Aj politická nestabilita odrádza zahraničné firmy pred investíciami v tejto krajine. „Naši panelisti očakávajú, že ekonomika Pobrežia Slonoviny porastie tento rok o 0,8 percenta HDP. Budúci rok by tempo rastu malo dosiahnuť 6,5 percenta HDP,“ uvádza sa v štúdii, ktorú HN poskytla analytická spoločnosť FocusEconomics.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia.
