Vláda v Kampale len nedávno vyzvala domácich aj zahraničných investorov, aby sa pripojili k jej iniciatíve vytvárania nových pracovných miest. „Prioritou je komerčné poľnohospodárstvo, priemysel, služby i informačné a telekomunikačné technológie. Práve toto sú sektory, ktoré môžu podnietiť ďalší rozvoj a prosperitu pre všetkých Ugandčanov,“ citovala Museveniho ugandský server Daily Monitor.
Spomedzi odvetví, ktoré poskytujú obživu najväčšiemu počtu obyvateľov Ugandy, je stále neohrozenou jednotkou poľnohospodárstvo. Suverénne najznámejšou a najúspešnejšou komoditou je káva. Práve Uganda je po Etiópii jej druhým najväčším producentom na čiernom kontinente. Káva dokonca tvorí rovnú šestinu celkových ugandských exportov. Na úrodnej pôde krajiny sa však pestujú aj ďalšie plodiny ako cukrová trstina, maniok či kukurica. Uganda je štvrtým najväčším výrobcom plantainov, teda zeleninových banánov – hneď po Kongu, Ghane a Kamerune. Zároveň je siedma v rebríčku top producentov sladkých zemiakov známych ako bataty.
Hlavným problémom agrosektora je však fakt, že drvivá väčšina ľudí v ňom pracuje neoficiálne a bez riadnej zmluvy, teda v rámci takzvanej neformálnej ekonomiky. Neodvádzajú dane štátu, ktorý tak prichádza o veľké peniaze. Navyše vo vidieckych oblastiach sú často nútené drieť na poliach ženy, ktoré pracujú bez pomoci techniky, len s veľmi jednoduchým náradím. Pre matky s početným potomstvom je to neraz jediná možnosť, ako si zaobstarať obživu. Krajina čelí obvineniam zo strany medzinárodných neziskových organizácií, že nedostatočne chráni ženy pred zneužívaním zo strany farmárov. Aj toto sa vláda snaží riešiť a poľnohospodárstvo postupnými krokmi regulovať.
Veľké nádeje Uganda vkladá taktiež do svojho nerastného bohatstva. Nevyužité zostávajú najmä veľké náleziská ropy. Pred necelými troma rokmi krajina podpísala dohodu s medzinárodným konzorciom Albertine Graben Refinery vedeným americkým gigantom General Electric o vybudovaní veľkej rafinérie na západe Ugandy. Denná produkcia by v nej mala postupne dosiahnuť 60-tisíc barelov. Investícia si celkovo vyžiada štyri miliardy dolárov. Ďalšie desiatky miliónov nalievajú zahraničné firmy do objavovania nových nálezísk.
Okrem ropy je Uganda bohatá aj na ďalšie komodity. Ťaží sa v nej napríklad zlato, železná ruda, tantalit, meď, vápenec, cín, beryl, volfrám, granit, íl či sľuda. O nerastné bohatstvo má záujem predovšetkým Čína, ktorá v ťažobnom priemysle investuje obrovské sumy. Podobne, ako to za čias kolónie robili Angličania, teraz vyvážajú niektoré vzácne kovy do svojej krajiny Číňania. Využívajú ich na výrobu rôznych technologických produktov ako sú počítače, mobilné telefóny alebo notebooky.
Nie všetko je však v Ugande ideálne. Veľa by o tom vedela hovoriť tamojšia opozícia, ktorá poukazuje na početné Museveniho prešľapy v oblasti demokracie. Praktiky v podobe prenasledovania opozičných lídrov či obmedzovania slobody tlače sa množia najmä pred januárovými prezidentskými aj parlamentnými voľbami. V nich si Ugandčania budú vyberať medzi Musevením a jeho vyzývateľom Robertom Ssentamuom.