Briti v nej vybudovali železničnú i cestnú infraštruktúru, postavili tu školy i nemocnice. A zároveň v Ugande ťažili jej nerastné bohatstvo, ktoré si odvážali do Európy, aby pokryli dopyt spojený so svojim vlastným priemyselným rastom.
Všetko sa zmenilo po tom, ako krajina získala v roku 1962 nezávislosť. Pôvodne prosperujúci štát sa v priebehu pár rokov zmenil v dejisko občianskych vojen, štátnych prevratov a krvavého potláčania akýchkoľvek snáh o nastolenie demokracie. Výsledkom vlády železnej ruky boli státisíce mŕtvych. Len Aminova diktatúra si podľa odhadov vyžiadala až pol milióna obetí.
Obrat nastal v roku 1986, keď sa k moci v metropole Kampala dostal Yoweri Museveni. Ten sa okamžite pustil do rekonštrukcie dopravnej infraštruktúry zničenej rokmi vojny. Zároveň prijal opatrenia na zaistenie cenovej stability či vyrovnaného rozpočtu, na skvalitnenie podnikateľského prostredia i na zlepšenie a väčšiu transparentnosť verejného sektora.
Hlboké reformy mali hneď niekoľkonásobný efekt. Do Ugandy sa postupne začali vracať zahraničné firmy, ktoré odtiaľ utiekli pred ozbrojenými konfliktami. Záujem o vlastné podnikanie prejavili aj mnohí domáci obyvatelia. Obnovila sa takisto dôvera medzinárodných inštitúcií, ktoré predtým odmietali Ugande poskytovať pomoc z obáv, že by tieto peniaze skončili u teroristických organizácií. Do krajiny tak opäť prúdili milióny dolárov od organizácií ako je Svetová banka či Medzinárodný menový fond, prípadne od bohatých globálnych darcov.
Rovnako ako v iných afrických štátoch, aj v Ugande v posledných rokoch stupňujú boj o silné ekonomické pozície ázijské veľmoci Čína a India. Investujú tu veľké peniaze do rozvoja infraštruktúry, ťažby nerastných surovín aj priemyselnej výroby.
Prezident Museveni len pred niekoľkými dňami vyzdvihol úlohu indických spoločností, ktoré presúvajú časť svojej výroby práve do Ugandy. Pomáhajú tým obnoviť tisíce nových pracovných miest, o ktoré krajina prišla v dôsledku pandémie koronavírusu. „Výrobný segment vytvoril 700-tisíc pracovných miest, kým celý verejný sektor má dohromady 480-tisíc miest. Ak k tomu prirátame odvetvie služieb, dostávame sa na úroveň 1,3 milióna. Zhruba 300-tisíc miest máme v informačných a telekomunikačných technológiách. Keď sa bavíme o neštátnych sektoroch mimo poľnohospodárstva, hovoríme o viac ako dvoch miliónoch pracovných miest,“ cituje prezidenta Museveniho ugandský spravodajský portál Eagle.
Indovia pôsobili v Ugande aj v minulosti. Z krajiny ich v roku 1972 vyhnal práve Idi Amin, ktorý sa zblížil so socialistickými štátmi. Indiu tak v obchodných kontaktoch africkej krajiny nahradil Sovietsky zväz, Nemecká demokratická republika či Československo, ale aj Líbya, Sýria a ďalšie arabské štáty.
Karta sa za vlády Museveniho opäť otočila. A na indických investorov sa krajina spolieha aj tentoraz. „Dostali sme množstvo daňových úľav aj rôznych iných stimulov, ktoré nám umožnili rozbehnúť početné biznisy naprieč všetkými sektormi. V súčasnosti sa zameriavame najmä na to, aby sme zvýšili pridanú hodnotu ugandských produktov,“ tvrdí šéf Indickej asociácie v Ugande Mohan Rao.
Podľa neho je to možné len vďaka politickej stabilite a mieru, ktorý africkej krajine už vyše troch dekád zabezpečuje Museveniho vláda. Indovia preto podporia súčasného prezidenta vo voľbách začiatkom budúceho roka.