Druhá vlna pandémie sa pomaly chýli ku koncu. Aký vplyv to má na vývoj akciových trhov?
V súčasnosti dochádza k tomu, čo investori označujú za takzvanú rotáciu. Znamená to, že sa menia podmienky na trhoch. V budúcom období sa už nemusí veľmi dariť víťazom minulého roka, ktorým pandemická situácia pomáhala. Hovorím teraz o technologických koncernoch ako je Amazon či Google, respektíve jeho materská spoločnosť Alphabet, ale napríklad aj Tesla. Sú to väčšinou firmy, ktoré nejakým spôsobom ťažili z nemožnosti fyzicky sa stretávať. Naopak, v nastávajúcom období sa bude viac dariť titulom, ktoré vlani krvácali.
O aké segmenty pôjde?
Budú to napríklad tituly z finančného sektora, ktoré doplatili na to, že centrálne banky šli s úrokovými sadzbami smerom nadol. Dobrou voľbou je preto investovať do bánk. Najmä ak očakávame, že stúpnu úrokové sadzby a nakoniec aj inflácia. Vlani taktiež krvácali prevádzkovatelia zábavných parkov, maloobchodné reťazce či leteckí dopravcovia. Toto všetko sú spoločnosti, ktorých rast môžeme pozorovať už teraz. A myslím si, že porastú aj v ďalších mesiacoch, ak sa nič zásadného nestane. Momentálne je to možno lepšia investičná príležitosť než dávať peniaze do víťazov vlaňajšieho roka, ako je Amazon. Tie už majú svoj najväčší rastový potenciál vyčerpaný. Ak tam aj nejaký je, tak iba veľmi obmedzený.
Prečo sa akciám darí aj napriek kríze?
Pretože investori neodchádzajú z akciového trhu. Zostávajú na ňom. Z tohto dôvodu zároveň nedochádza k prepadom indexov ako je Dow Jones, S&P či ďalšie, ktoré sú na nových rekordoch. Avšak investori v rámci aktuálneho vývoja menia skladbu svojho portfólia, teda zloženie akcií, do ktorých investujú. Uberajú v ňom zo všetkých tých Amazonov a pridávajú tam banky alebo energetické spoločnosti, prípadne leteckých dopravcov. Skrátka spoločnosti, u ktorých si myslia, že môžu rásť.
Naopak, môže kríza prispieť k tomu, aby niektorému odvetviu na burzách zazvonil umieráčik?
Kríza podľa mňa urýchli nejaké trendy, ktoré by však prebiehali tak či tak. Do určitej miery už ukázala, že sme schopní celý rad vecí urobiť na diaľku. Jednoducho že sa nepotrebujeme na všetko fyzicky stretávať. Na druhej strane už teraz ľudia pociťujú určitú únavu z dištančného komunikovania a z home officeov. Nepredpokladám, že dôjde k nejakej revolúcii či k tomu, o čom niektorí pred rokom snili. Najmä o tom, že v dôsledku covidu sa všetko totálne premení, všetci zostanú na home office, budú sa dištančne vzdelávať a konferencie sa budú konať výlučne online. Nenazdávam sa, že sa to naozaj stane.
Prečo?
Pretože na ľudskú psychiku to dopadá neblaho. Takáto situácia sa dá zvládať niekoľko mesiacov, ale ak trvá v podstate už viac než rok, tak človek ako tvor spoločenský jednoducho postráda kontakt s ďalšími ľuďmi. Chýba mu osobné stretnutie, cez počítač nemôže vnímať akúsi medziľudskú chémiu či nonverbálnu komunikáciu. Práve to žiadne diaľkové komunikátory, či už rôzne online platformy alebo mobilné telefóny, nie sú schopné zachytiť a preniesť. Preto asi síce dôjde k nejakému prechodnému útlmu leteckej dopravy, ten však bude len dočasný a segment sa zase bude zotavovať a postupne obnovovať.
Kedy by k tomu mohlo dôjsť?
Povedzme okolo roku 2025 by letecká doprava mohla byť svojou intenzitou tam, kde bola v roku 2019, teda ešte pred úderom pandémie. Samozrejme, bude do toho vstupovať aj ohľad na životné prostredie či ďalšie podobné veci. Dá sa očakávať, že napríklad Európska únia pristúpi k rastu daňového zaťaženia leteckej dopravy. Spôsobí to nárast cien leteniek, čo prirodzene odradí veľa ľudí od cestovania lietadlom. Takže z tohto hľadiska si myslím, že tento segment sa dostane pod určitý tlak. V každom prípade si nemyslím, že covid sám o sebe spôsobí vážne revolučné procesy. Maximálne urýchli nejaké evolučné trendy, ktoré by rovnako prebehli. Avšak pre covid k nim skrátka dôjde o niečo rýchlejšie než bez neho.