Ešte pred 10 rokmi to bola najväčšia africká krajina, ktorej viac ako polovicu príjmov do štátnej pokladnice zabezpečovala ropa. V polovici prvej dekády prekračovalo tempo rastu jej ekonomiky 10 percent HDP. Potom sa však odtrhla južná časť, Sudán stratil hlavné ropné náleziská a jeho ekonomika sa začala dramaticky prepadať. Verejný dlh narástol na astronomických vyše 200 percent HDP. Inflácia dosahovala dvojciferné čísla, miera nezamestnanosti lámala rekordy, hodnota meny prudko klesala a v uliciach veľkých miest demonštrovali proti vláde desaťtisíce ľudí.
Dnes sa Sudán opäť začína hospodársky stavať na vlastné nohy. S novým lídrom, s obnovujúcou sa podporou medzinárodných finančných inštitúcií aj svetových veľmocí a s vládnym reformným programom.
Prečítajte si, čím si vyše 41-miliónový Sudán prešiel v uplynulých rokoch a desaťročiach, vďaka čomu oň zápasia globálne mocnosti a na ktoré segmenty jeho vláda stavila, aby zbavila krajinu nálepky chudobinca čierneho kontinentu.
