Reuters
StoryEditor

Čo by sa stalo, ak by Rusko zastavilo dodávky plynu? Vysvetľujú experti (Otázky a odpovede)

01.02.2022, 18:00
Ruský plyn sa podieľal na spotrebe EÚ za posledné roky z jednej tretiny. Jeho nahradenie by bolo drahé, ale nie nemožné. Zakladatelia plynárenskej éry za prioritu považovali depolitizáciu biznisu, dnes je to inak.

 Konflikt na východe Ukrajiny stále nie je upokojený a Rusko dodáva cez plynovod Jamal smerom na západ menej plynu. Akú rolu hrá vo vzťahu k EÚ ruský plyn a bude sa opakovať skúsenosť z roku 2009, keď Rusko zatiahlo kohútiky na plynovode? Expertom na energetiku sme položili sedem základných otázok o plyne.

Čo by sa stalo, keby Rusko zastavilo pre Európu dodávky plynu a ako by sa to dotklo Slovenska?

V bezprostredných problémoch by sa ocitli všetci, ktorí majú plyn nakúpený priamo alebo sprostredkovane od Gazpromu. „Nedodaný plyn by museli nakupovať na trhu, kde by ceny okamžite vyskočili na trojciferné hodnoty,“ vysvetľuje energetický analytik spoločnosti JPX Ján Pišta. Existujú však aj spoločnosti, hlavne v západnej Európe, ktoré majú nakúpený nórsky alebo alžírsky plyn, alebo skvapalnený zemný plyn LNG. Tieto spoločnosti by výpadok ruských dodávok pocítili len v prípade, že by im nepostačovala existujúca dodávka a boli by nútené dokupovať plyn na trhu. „Tam by totiž boli vysoké ceny a nie vždy by ho dokázali nakúpiť,“ hovorí Pišta.

Slovensko je do značnej miery závislé od ruských dodávok. Ak by úplne prestal tiecť ruský plyn cez Veľké Kapušany, dočasne by bolo možné nahradiť ho zvýšenou ťažbou zo zásobníkov a dodávkami prostredníctvom reverzného toku z Česka.

„Stav zásobníkov je však už veľmi nízky, takže výpadok dodávok by nedokázali dlho ťahať. Ak by zároveň prestal tiecť aj plyn cez Nord Stream, dodávky z Česka by boli tiež obmedzené,“ hovorí Pišta. Nedostatok by podľa neho zavládol v celej Európe. Bolo by potrebné okamžite zaviesť regulačné stupne a obmedzovať tak spotrebu.

Podľa poslanca Európskeho parlamentu Martina Hojsíka Európa a Slovensko sú na takúto situáciu pripravené. „Už v roku 2009 Rusko bezdôvodne uzavrelo plynové kohútiky a donútilo nás reagovať. Oproti roku 2009 sme tak omnoho lepšie pripravení, plynová infraštruktúra v Európe sa skvalitnila,“ vraví Hojsík. Treba podľa neho tiež povedať, že omnoho väčší dosah by to malo na Rusko samotné, Európa je najlukratívnejší región pre odber jeho plynu.

Ako veľmi reálny je takýto scenár?

Od minulého leta dodávky plynu z Ruska do Európskej únie klesajú. Od Vianoc neprúdi vôbec žiadny plyn z Ruska do Nemecka cez tradičný plynovod Jamal-Európa. A od začiatku roka prudko klesli dodávky aj cez Ukrajinu a Slovensko. Navyše vidíme pokles aj na plynovode Nord Stream 1, ktorý ide z Ruska do Nemecka cez Baltické more, a aj na novom plynovode Turkish Stream, ktorý smeruje z Ruska cez Čierne more do Turecka a ďalej cez Balkán až do Maďarska.

„Zásobníky Gazpromu v Európe sú na historických minimách a niektoré z nich sú takmer prázdne. Sumárne tak máme za prvé týždne tohto roka pokles ruských dodávok do EÚ o vyše 40 percent oproti minuloročnému januáru,“ hodnotí expert na energetiku Karel Hirman.

Ak by Vladimir Putin nariadil svojej armáde novú masívnu ofenzívu proti Ukrajine, dá sa podľa Hirmana očakávať, že to zasiahne aj tranzit ruského plynu a ropy cez Ukrajinu smerom na Slovensko a ďalej do Európy.

„Ako to ovplyvní dodávky cez ďalšie tranzitné plynovody, ťažko odhadnúť, keď už teraz vidíme aj na nich radikálny pokles. Ja si myslím, že Putin bude reagovať operatívne v závislosti od vývoja situácie a v závislosti od reakcie EÚ a NATO na jeho ofenzívu,“ vraví analytik. Dodáva však, že podľa neho takáto ofenzíva bezprostredne nehrozí a že sú možné aj iné scenáre vývoja bez masívneho použitia ruskej vojenskej sily na Ukrajine.

menuLevel = 2, menuRoute = focus/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = focus, homepage = false
16. júl 2022 13:18