Takmer tridsať rokov sa pohybujete v štruktúrach Európskej komisie.
Presne dvadsaťosem rokov. (úsmev)
Povedali by ste, že ruská agresia na Ukrajine je najväčšia výzva, ktorej európske spoločenstvo zatiaľ čelilo?
Myslím si, že sme za tie roky prešli všetkými druhmi kríz. Z každej vyšla Európska únia silnejšia. Samozrejme, že keď aktuálne nejakej čelíte, v tom momente vyzerá ako tá najväčšia. Ruská agresia na Ukrajine je bez debaty veľmi vážna. Útočia na naše základné hodnoty a presvedčenia. Vyvolalo to aj veľké konzekvencie v oblasti energetiky, migrácie či stúpajúcich cien. V nedávnej dobe sme však krízam čelili a neboli malé. Hovorím o covidovej kríze, finančnej kríze, takzvanej eurokríze. Myslím si, že keď sa spätne obzrieme, Európska únia má pozoruhodnú schopnosť vyrovnať sa s nepredvídateľnými udalosťami a nájsť ten správny sociálny a ekonomický rámec, ako na krízy odpovedať.
Ukrajina chce štatút kandidáta do EÚ. Po ukončení konfliktu ju tiež čaká náročná obnova. Dá sa rátať s tým, že finančná podpora bude najbližšie roky smerovať na východ? Ako to ovplyvní členské štáty?
Ako ste poznamenali, existujú špecifické pravidlá a regulácia, ktoré sa musia uplatňovať pri poskytovaní finančnej podpory do budúcnosti. Nateraz jednoducho nie je možné vidieť, aké budú mať tieto rokovania s kandidátskymi krajinami vplyv. Je úplne jasné, že Európa už povedala, že chce pomôcť a podporiť obnovu Ukrajiny. Ukrajina má štatút kandidátskej krajiny, existuje teda nejaký plán. Zatiaľ máme rozpočtový rámec, ktorý funguje na dlhodobé o...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.