Tisíce a tisíce kilometrov naprieč Európou. „Zo Sýrie sme prešli do Turecka, potom cez Bulharsko, Srbsko, Maďarsko až na Slovensko,“ opísal svoju trajektóriu v reportáži pre Hospodárske noviny Sýrčan Hamza. Cieľová krajina však Slovensko nie je, spolu s troma ďalšími kamarátmi mieri do Nemecka.
Upozorňuje, že tam nechcú žiť na sociálnych dávkach, ako si možno niektorí Európania predstavujú. Čím skôr si chcú nájsť prácu. Štvorica je súčasťou migračnej vlny, ktorá sa znova dvíha naprieč Európou. Odborníkov sme sa spýtali, v čom je iná ako pred rokmi, pred čím títo ľudia utekajú a koľko ich v Európe už je.
Vlna sa líši
Čo sa týka počtu migrantov, množstvo nových žiadostí o azyl a nelegálnych prekročení hraníc nedosiahlo úrovne z rokov 2015 a 2016, skôr sú stále na úrovni roku 2017.
„Rozdiel je v tom, že teraz nevidíme bezprostredne hroziaci konflikt, ktorý by sa mohol považovať za spúšťač migračných pohybov,“ vraví Jan Kovář, zástupca riaditeľa výskumu v Ústave medzinárodných vzťahov Praha.
Simona Stískalová, PR manažérka organizácie Človek v ohrození, hovorí, že nejde o také množstvo ľudí naraz, ako sme zažili v minulosti. „Ide skôr o skupiny a individuálnych jedincov. Rozdiel je taktiež v tom, že Európa je, respektíve mala by byť, už lepšie pripravená na to, aby príchod ľudí zvládla,“ vraví. Rozdielom je teda skôr kontext, v ktorom sa situácia deje, teda postpandemická Európa a ruská vojna proti Ukrajine, ktorá vrhá aj širší svet do chaosu.
Ak sa pozrieme na hlavné národnosti podľa nelegálneho prekročenia hraníc a žiadostí o azyl, zistíme, že najviac prichádzajú Sýrčania, Afganci, Tunisania, Egypťania, Bangladéšania, Iračania a občania iných krajín regiónu Blízkeho východu a Stredomoria. „Zdá sa, že ideálne cieľové destinácie sú rovnaké ako pred niekoľkými rokmi, teda Nemecko, Švédsko, Rakúsko, Dánsko, vo všeobecnosti krajiny so silnejším sociálnym systémom,“ hovorí Kovář.
Môže sa stať, že títo migranti využívajú kanál z Ukrajiny cez Slovensko? Podľa Stískalovej nie, prichádzajú primárne balkánskou cestou, do schengenu vstupujú cez Maďarsko. „Na Ukrajine sa bojuje, prejsť tadiaľ by nebolo múdre a migrujúci ľudia sú múdri. Zároveň naša hranica s Ukrajinou je dobre monitorovaná. Okrem iného tam prebiehajú štandardné hraničné kontroly a je to hranica schengenu,“ vraví.
Veľká väčšina tiež podľa Kovářa prichádza cez takzvané východné Stredomorie a prípadne západný Balkán, pričom veľká časť v súčasnosti cestuje cez Srbsko. „Hoci dochádza aj k zachyteniam cez ukrajinsko-slovenskú hranicu, celkové počty sú zanedbateľné,“ vraví.
Ukrajina a Sýria
Ak počítame ukrajinských odídencov, najväčšia vlna prišla z Ukrajiny na Slovensko v prvých troch týždňoch vojny na Ukrajine. Išlo približne o 265-tisíc ľudí, z toho bolo 250-tisíc občanov Ukrajiny, ale aj 12-tisíc občanov z krajín mimo EÚ. „Títo ľudia tam najmä pracovali, študovali, podnikali či mali tam svoje rodiny a rozhodli sa utiecť pred hrozbou vojny,“ vysvetľuje Zuzana Vatráľová, vedúca Úradu Medzinárodnej organizácie pre migráciu na Slovensku. Pre nich bolo Slovensko najmä prvou bezpečnou krajinou, cez ktorú sa mohli dostať bezpečne domov či do iných krajín.
Aký je rozdiel medzi medzi človekom utekajúcim pred vojnou napríklad v Sýrii a na Ukrajine? „Utekajúci z Ukrajiny má na území Slovenska možnosť požiadať o dočasné útočisko, pričom človek utekajúci pred vojnou v Sýrii alebo útlakom a prenasledovaním v akejkoľvek inej krajine musí žiadať o medzinárodnú ochranu vo forme azylu a jeho žiadosť je posudzovaná individuálne,“ vysvetľuje Zuzana Vatráľová, vedúca Úradu Medzinárodnej organizácie pre migráciu na Slovensku. Zohľadňujú sa pritom mnohé okolnosti, ktoré majú vplyv na prípadné ohrozenie žiadateľa v krajine pôvodu.
Organizácia Človek v ohrození upozorňuje, že príchod ľudí len zvyšuje už beztak veľký stres, ktorému je naše spoločenstvo vystavené. Zároveň je však súčasťou celého globálneho diania, na ktoré vplýva z veľkej časti ruská vojna proti Ukrajine. „Napríklad vyššia cena obilia vo svete zvyšuje inflačné tlaky v chudobnejších krajinách aj vyššie ceny energonosičov sa prenesú do všetkého ostatného a v krajinách globálneho Juhu to cítia výrazne viac. To vytvára pnutia, ktoré môžu viesť k vyššej miere rozhodnutí skúsiť hľadať šťastie inde,“ vraví Stískalová.
Hranice pomoci
Otázkou zostáva, nakoľko sú štáty, respektíve ľudia v Európe schopní a ochotní pomáhať prichádzajúcemu množstvu utečencov. Pomoc je nepochybne menšia a najmä v krajinách strednej a východnej Európy sa podľa Kovářa prejavuje únava. Vo všeobecnosti je menej pomoci aj v kontexte horšej hospodárskej situácie v Európe.
„Je tiež pravdepodobné, že sa stretneme s menším pochopením pre migráciu z regiónu Stredného východu a Severnej Afriky, keď nebudeme svedkami žiadnej konkrétnej vojny. To síce neznamená, že ľudia nemajú pred čím utiecť, ale vo všeobecnosti sa to bude považovať skôr za migráciu za lepším životom než za útek pred nebezpečenstvom,“ myslí si analytik.
Podľa Stískalovej z organizácie Človek v ohrození nejde primárne o peniaze, ale skôr o „politický kapitál“ a rozloženie v čase. „Európska únia nemá problém absorbovať pomerne veľa nových ľudí ročne. Ak sa však potenciál prijímať nových ľudí naplní, tak každý človek navyše, zvlášť ak ho ‚vidieť‘, môže byť problém. Jednak pre politikov to vysvetliť a pre verejnosť, aby tomu porozumela, nezávisle od toho, či na to máme kapacity alebo peniaze,“ vraví. Pri integrácii migrantov ide skôr o kapacitu a vôbec existenciu integračných mechanizmov či pripravenosť verejnosti a politikov.
Na Slovensku migrantom z krajín mimo EÚ pomáha aj úrad IOM Slovensko, a to v rovnakom rozsahu ako pred vojnou na Ukrajine. „Skôr naopak, svoje služby rozširujeme. Ani v okolitých krajinách sme zatiaľ nezaznamenali, že by sa objem pomoci pre neobčanov Ukrajinu znížil v dôsledku vojny na Ukrajine,“ vraví Vatráľová. Niektoré krajiny dokonca po pol roku od začiatku konfliktu avizujú, že v dôsledku príchodu vysokého počtu Ukrajincov za krátke obdobie urýchlili mnohé reformné procesy svojich integračných systémov.
Skúsenosť po pol roku ukazuje, že väčšina odídencov z Ukrajiny sa u nás snaží osamostatniť, využívajú každú príležitosť na zárobkovú činnosť a ak nemajú možnosť zamestnať sa, mnohí z nich sa angažujú napríklad dobrovoľnícky.
„Čas, energia a financie venované na pomoc Ukrajincom sú investíciou, ktorá sa Slovensku vráti nielen ekonomicky, ale aj spoločensky,“ myslí si Vatráľová. Predpokladá, že v súvislosti s prichádzajúcou zimou prídu aj na Slovensko ďalšie tisíce ľudí.
Smer Nemecko
Vráťme sa späť na slovenské hranice. V tejto chvíli platí dohoda hlavných hraničných splnomocnencov Slovenska a Maďarska, že sa bude vykonávať zvýšený počet hraničných hliadok s akcentom na maďarskom území v podobe zmiešaných hliadok, rovnako tak aj v železničnej doprave.
Kontrola na hraniciach nie je jediným opatrením, priebežne sú zadržiavaní nelegálni migranti. Zvýšil sa taktiež počet hliadok na najvyťaženejších migračných trasách na hraniciach Slovenska, ako aj vo vnútrozemí.
Nelegálni migranti sú do prevzatia cudzineckou políciou umiestňovaní v priestoroch „zberných miest“, ako je to napríklad v obci Brodské, kde boli do vybudovania stanov Modulu pozemného hasenia poskytnuté obecné priestory. Keďže migranti nechcú dlhodobo zostať v poskytnutých priestoroch, po všetkých formalitách zo strany Úradu hraničnej a cudzineckej polície ich opúšťajú.
V januári až septembri 2022 bolo na trase zo západného Balkánu zadržaných až 3 495 cudzincov. Až 70 percent nelegálnych migrantov tvoria štátni príslušníci Sýrie, menej z Tunisu, Maroka a Afganistanu.
„V dôsledku zavedených kontrol na cestných komunikáciách na vnútorných hraniciach s Maďarskom sa enormne zvýšil počet zadržaných migrantov v dodávkach, čo zaznamenávame už od júna 2022. Taktiež v dôsledku kontrol sa zvýšil počet zadržaných migrantov v osobných vlakoch,“ informoval tlačový odbor ministerstva vnútra. Po septembrovom dočasnom obnovení kontrol na vnútorných hraniciach zo strany Česka a Rakúska sa tento počet ešte zvýšil.
V Trnavskom a Bratislavskom kraji štátne hranice stráži denne okolo 18 policajných hliadok. V teréne sú aj príslušníci Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii, ich počty však z taktických dôvodov nie sú dostupné.
V letných mesiacoch evidujeme nárast počtu zadržaní občanov Sýrie vrátane celých rodín s malými deťmi, medzi ktorými sú aj Sýrčania, ktorí odchádzajú z Turecka, kde mali dočasný pobyt či už ako utečenci alebo nelegálny status. V predchádzajúcich mesiacoch roku 2022 to boli v prevažnej väčšine len muži. Potvrdzuje sa tým skutočnosť, že zhoršená situácia pre sýrskych utečencov v Turecku je push faktorom pre nelegálnu migráciu do EÚ.