Minulý rok bol pre segment cestovného ruchu prvý plne otvorený po skončení pandémie koronavírusu. Ako by ste ho zhodnotili z hľadiska slovenských incomingových cestovných kancelárií? Vrátili sa už čísla na predpandemické úrovne?
Čo sa týka príjazdového cestovného ruchu, tak tie čísla sa rozhodne ešte nevrátili na úroveň z predpandemického obdobia. Jedným z hlavných dôvodov je konflikt na Ukrajine, ktorý stále významným spôsobom limitoval dopyty od našich zahraničných partnerov. V každom prípade môžem povedať, že minulý rok bol výrazne lepší než ten predchádzajúci. Veľmi sme sa tešili každému jednému dopytu. Všetci incomingoví touroperátori pracovali na tom, aby klienti boli skutočne čo najspokojnejší.
Aké sú vyhliadky na aktuálny rok? Očakávate ďalšie zlepšenie a priblíženie sa k hodnotám z roku 2019?
Na rok 2024 v súčasnosti evidujeme vyššie dopyty než vlani. Dokonca už začali chodiť dopyty aj na rok 2025, takže určite máme veľké očakávania. Budeme sa snažiť naplniť všetky požiadavky. Napriek tomu si myslím, že v tomto roku ešte v segmente príjazdového cestovného ruchu neprekonáme čísla z roku 2019.
Máte už k dispozícii presné čísla za minulý rok?
Tieto štatistiky stále nemáme k dispozícii. A to je v zásade náš najväčší problém. Napríklad v takom Rakúsku majú všetky čísla už za november 2023 a vedia s nimi pracovať. My budeme mať prvé údaje možno niekedy v priebehu februára. Bolo by veľmi dobré, keby sme zaviedli nejakú digitálnu platformu, kde by sa tie čísla dali priebežne zisťovať po jednotlivých mesiacoch.
V čom by vám táto platforma pomohla?
S takýmito údajmi by sme dokázali lepšie narábať, keďže teraz v cestovnom ruchu pracujeme naozaj len s individuálnymi odhadmi. Zavoláme si medzi kolegami, skúsime si zistiť čísla za Slovenskú asociáciu cestovných kancelárií a cestovných agentúr (SACKA), ale nič z toho nie je oficiálne. A na tom nemôžete založiť žiaden seriózny plán.
Hovorili ste, že dopyty limitoval aj konflikt na Ukrajine. Boja sa zahraniční turisti chodiť hoci aj do Bratislavy preto, že v susednej krajine prebieha vojna?
Áno. Možno teraz to už nie je také citeľné ako predtým. Predsa len, téma vojny na Ukrajine dnes napríklad v Spojených štátoch nie je predmetom tých úplne prvých správ. Obavy našich partnerov trošku opadli a my cítime zvýšený dopyt. Avšak počas prvého roku vojny to bolo skutočne kritické.
Ako sa to odzrkadlilo na záujme o príchody na Slovensko?
Najmä prvé dva či tri mesiace to aspoň v našej kancelárii bola takmer nula nových dopytov. Výrazne sme cítili obavy klientov. Písali nám, aby sme im nahrali video, ako to u nás vyzerá a či sa tu cítime bezpečne. Predaj takpovediac úplne zamrzol, naša destinácia sa vôbec nepredávala. Nie je to prekvapujúce – bezpečnosť v barometri rozhodovania zahraničných klientov zohráva veľmi dôležitú úlohu.
Okrem toho, že ste nemali žiadne nové dopyty, rušili klienti už rezervované zájazdy na Slovensko?
Áno, aj to. Mali sme niektoré produkty pripravené na jeseň 2023 a tie pobyty sa nám zrušili. Je paradoxné, že sa to týka aj európskych destinácií. Ako príklad by som pomenovala Fínsko. Je to krajina, ktorá má pomerne dlhú hranicu s Ruskom. Tam sme očakávali, že spomínaný barometer obáv nebude až tak citlivo nastavený.
Nenaplnili sa tieto vaše očakávania?
Musím povedať, že náš predaj na fínskom trhu išiel výrazne dole pod naše očakávania. Veľmi verím, že na roky 2024 a 2025 sa situácia v tomto smere trošku zlepší.
Z ktorých krajín sem minulý rok prichádzalo najviac zahraničných turistov?
Jednoznačne najviac prichádzali z okolitých krajín. To znamená z destinácií, ako je Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko či Nemecko – práve toto sú naše tradičné trhy. Z krajín s leteckou dopravou určite patria medzi kľúčové Švédsko alebo Nórsko. A spomedzi zámorských krajín, respektíve z iných kontinentov zaznamenávame trend nárastu zo Spojených štátov amerických či z Kanady.
Očakávate, že tento trend bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch?
Z posledného prieskumu, ktorý si urobila európska turistická asociácia, vyšla zaujímavá informácia, že až 41 percent Američanov a 38 percent Kanaďanov zvažuje v najbližšom roku cestu do Európy. Takže keď budeme všetko robiť správne, máme veľkú šancu, že ich cesta bude smerovať do strednej Európy, a teda aj na Slovensko.
A čo ázijské turistické veľmoci ako Čína alebo Japonsko? Stále je Slovensko v ich hľadáčiku?
Tieto krajiny mali doteraz ešte do veľkej miery zastavenú medzinárodnú dopravu. Počty leteckých liniek boli teda pomerne nízke. A práve ten istý barometer, o ktorom som pred chvíľočkou hovorila, ukazuje, že z týchto štátov bude nárast výjazdov turistov do zahraničia vrátane Európy najvyšší z celého sveta. Jednoducho preto, že tam pôjdeme z najnižšieho bodu. Nárast sa tam očakáva práve v rokoch 2024 a 2025.
Dosiaľ sa hovorilo o tom, že Bratislava je často pre mnohých zahraničných turistov len medzizastávkou na ceste loďou medzi Viedňou a Budapešťou. Prípadne si sem odskočia z Prahy alebo Varšavy. Začína sa aj toto meniť a trávia u nás čoraz viac nocí?
Ako vravím, čísla stále nemáme, takže to nemám o aký údaj oprieť. Ale rada by som videla, že klienti, ktorí k nám prídu loďou a páči sa im v Bratislave, prípadne zájdu na výlet do Malých Karpát, nám už v ďalšom roku dovolia ponúknuť vo svojich katalógoch pobytový zájazd na Slovensku.
Čiže počas niekoľkohodinovej zastávky v plavbe po Dunaji k nám nahliadnu, zaujmeme ich a potom sa vrátia na dlhšie?
Presne tak. Z môjho pohľadu totiž platí jeden fakt. Keď sa robí všetko správne, tak najmä pri jednodňových turistoch využívajúcich lodnú dopravu, ktorých máme takmer pol milióna, je Dunaj našou obrovskou výhodou. Poskytuje nám ju v tom, že vďaka nemu oslovíme zahraničných zákazníkov a máme šancu presvedčiť ich, aby k nám prišli aj na dlhší pobyt. Vidím to ako fantastickú príležitosť, aby sme išli práve týmto smerom a zvyšovali čísla prenocovaní formou premieňania jednodňových turistov z lodí na pobytových klientov.
Čím sa ich snažíte presvedčiť? Máte v zahraničí reklamné kampane, pozývate k nám na presstripy novinárov či influencerov?
Za toto nesie zodpovednosť Slovakia Travel, teda slovenská národná turistická organizácia, ktorá má na starosti práve propagáciu. A tá je pomerne nová. My sme zažili relatívne dlhý čas, keď sme žiadnu takúto organizáciu nemali. Dnes musím konštatovať, že počet kampaní, ktoré robili v zahraničí, či už na sociálnych médiách, alebo v televízii, bol dosť veľký. Stále sme však nezaznamenali to, čo by sme my ako touroperátori potrebovali navyše. A to je oblasť B2B, teda business to business. A to tak, aby tie presstripy pre novinárov a foundtripy pre touroperátorov boli skutočne citeľné. Myslím, že to bolo v ich rozbehovom roku a k tomuto sa zatiaľ príliš nedostali.
Kto z porovnateľných trhov by nám v tomto mohol ísť príkladom?
Keď sa to začne diať takým spôsobom, ako to robia povedzme v Českej republike, tak to určite bude krok správnym smerom. České zastúpenie touristboardu v Škandinávii robí raz mesačne presstrip konkrétne pre škandinávskych novinárov do Českej republiky. Takéto niečo by som chcela vidieť aj u nás ako významný parameter, ktorý by nám mohol pomôcť k rozvoju organizovaného cestovného ruchu s príjazdmi na Slovensko.
Aké trendy v príjazdovom cestovnom ruchu očakávate pre nadchádzajúcu sezónu? Bude niečo iné v porovnaní s vlaňajškom?
Celosvetový trend, ktorý vidíme inde, bude určite aktuálny aj u nás. Spomínala som barometer očakávaní severoamerických turistov – ten hovorí okrem iného aj o tom, že sa celkovo cestuje za kultúrou a históriou, napríklad za pamiatkami zapísanými na Zozname UNESCO. Práve v tomto má Slovensko veľkú výhodu – vzhľadom na počet historických pamätihodností a miest na Zozname UNESCO, ktoré v našej krajine máme. Zároveň napríklad očakávania našich škandinávskych klientov sú veľmi zamerané na gastronómiu a vinárstvo, respektíve vinohradníctvo.
Budete sa zameriavať práve na gastronomický segment turizmu?
Áno, chceme túto oblasť ešte viac posilniť. No a dostávame čoraz viac špeciálnych dopytov, ako sú napríklad historické cesty po miestach z druhej svetovej vojny alebo po hradoch a zámkoch na Slovensku, ktoré patria medzi tie najkrajšie v celej strednej Európe vôbec. Tieto cesty sú do veľkej miery zamerané práve na spoznávanie. Z tohto dôvodu sa musíme usilovať o to, aby tých služieb zameraných na poznanie danej destinácie a na celkový zážitok bolo čo najviac. Pretože presadiť sa niekde len s nejakými 15 ubytovaniami a s polpenziou je dnes nemožné – je to dávno stratená príležitosť. A pokiaľ tých služieb a zážitkov nebude dosť, tak tí klienti k nám rozhodne cestovať nebudú.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 24% na dočítanie.
Zostáva vám 24% na dočítanie.