Do funkcie generálneho riaditeľa Eximbanky ste nastupovali v decembri minulého roka. S akými cieľmi ste ju preberali?
Hneď na začiatku tohto rozhovoru musím povedal, že v Eximbanke som pôsobil už rok pred nástupom do súčasnej funkcie, a to na pozícii námestníka generálneho riaditeľa pre financovanie. Tým pádom som dobre poznal situáciu v banke a vedel som, kam sa chceme dopracovať. Takže krátkodobé ciele, ktoré sme si nastavili v roku 2023, som v podstate iba prevzal, keďže som s nimi bol stotožnený. Pokračovali sme ďalej tak, ako bola nastavená stratégia.
V akej kondícii bola Eximbanka, keď ste prevzali jej riadenie?
Celý rok 2023 potvrdil, že Eximbanka je v dobrej kondícii. Podarilo sa nám zastaviť klesajúci trend majetkovej angažovanosti, naštartovať nové obchody a získať dvakrát viac nových klientov než v roku 2022. Potvrdil sa nami očakávaný vývoj a my sme dosiahli jednu z najvyšších majetkových angažovaností s medziročným nárastom o 16 percent. Popritom sme zaznamenali najvyššie prevádzkové výnosy za celej éry fungovania Eximbanky.
Predsa len, aké priority ste si vytýčili pre tento rok?
Bola to predovšetkým orientácia na obchod a na to, aby sme zastabilizovali klientsku základňu. Po rokoch covidu a s tým spojeného útlmu sme sa sústreďovali práve na toto. Napokon už začiatkom roka 2023 sme sa koncentrovali na posilnenie našej obchodnej stratégie. Eximbanka bola totiž dlhodobo vnímaná ako nástroj na podporu exportu najmä pre veľké firmy. Historicky to dávalo zmysel, pretože štruktúra priemyslu bola silná v strojárstve, vodárenskom priemysle či energetike. Slovensko vedelo vyvážať technologické celky, malo veľmi dobrú povesť najmä vo východných regiónoch sveta, kde sa ťažilo aj zo značky „Made in Czechoslovakia“.
Zmenilo sa to postupom času?
Áno, muselo. Mali sme povedzme 60 či 70 väčších klientov. Uvedomili sme si však, že je potrebné podporovať aj malé a stredné podniky, ktoré tvoria základný kameň hospodárstva štátu. Samozrejme, s tým je spojený aj odlišný prístup voči klientom. No a ja som práve s týmto nastúpil do funkcie a prijal som tento prístup.
Spomenuli ste, že ste museli zmeniť prístup ku klientom. V čom sa to prejavovalo?
Začali sme viac komunikovať s malými a strednými podnikateľmi. Hovorili sme s nimi aj o tom, čo je to vlastne export. Ukazovali sme im, akým spôsobom sa k nemu môžu postaviť, čo pre to musia urobiť, aké majú povinnosti. Viac-menej sme prišli s konceptom vzdelávacích business workshopov alebo fór, ktoré nazývame Exportný klub. Priniesli sme ho na trh, aby sme odprezentovali práve export. Myslíme si totiž, že exportné príležitosti malých a stredných spoločností sú veľmi veľké, akurát sa o nich príliš nekomunikuje.
Bola to úplná novinka?
Nie, tento koncept sme mali aj v minulosti a z hľadiska podpory exportu sa veľmi osvedčil. Potom nastala na určitý čas pauza. Prišla však nová vláda s jej programovým vyhlásením. Hovorilo sa v ňom aj o tom, že export bude treba posilniť. Čiže my sme vlastne ako keby predbehli dobu, keď sme o exporte začali intenzívnejšie hovoriť.
Prečo vlastne došlo k zmene orientácie na malé a stredné firmy?
Po poklese exportu Slovenska prišli veľké investície, ktoré naštartovali éru automobilového výrobného priemyslu. Zahraničné veľké korporátne spoločnosti však nepotrebujú služby Eximbanky. Svetový export sa čoraz viac transformuje do služieb a produktov s pridanou hodnotou. Preto si uvedomujeme potrebu viac podporovať aj menšie firmy, avšak so sofistikovanejšími produktmi. Musím však pripomenúť, že rola Eximbanky je v prvom rade komplementárna. To znamená, že v tejto chvíli už tvoríme akýsi doplnok ku komerčnému bankovému sektoru. Aj preto sme posilnili našu poistnú divíziu.
Aký bol primárny cieľ tohto kroku?
Predovšetkým akcelerovať poistné produkty, ktoré sú kompatibilné s financovaním komerčného sektora, prípadne spolufinancovať projekty komerčných bánk. Práve takto totiž exportno-úverové agentúry v zahraničí bežne fungujú a sú s tým úspešné. Niet dôvodov, prečo by to nefungovalo aj u nás, teda v krajine, ktorá je vysoko exportne orientovaná. S takmer 90-percentným podielom exportu na HDP a so silným a zdravým bankovým sektorom. Poctivý prístup k získavaniu nových obchodov s rozumným manažmentom nákladov sa ukazuje ako správna cesta k rastu Eximbanky.
Môžete uviesť konkrétne príklady priorít, ktoré vnímate v kontexte rastu Eximbanky?
Ako som už spomínal, pokračujeme v trende nastoleného konceptu z roku 2023, konkrétne v stratégii rastu klientskej základne. A to nielen v bankovej, ale aj v poisťovacej divízii, kde vidíme naozaj veľký potenciál. Na základe našich interných analýz sme si vyhodnotili okruh ťažiskových priorít, ktoré sú potrebné na naplnenie našich cieľov. Jednou z nich je silnejšia konotácia a rozpoznateľnosť produktového portfólia Eximbanky. V princípe chceme, aby sa vedelo, že Eximbanka je schopná podporiť exportné aktivity slovenských firiem pre oblasť exportu tovarov, služieb i kapitálu. A to aj pre malé a stredné podniky. Taktiež je dôležité zdôrazniť, že Eximbanka poskytuje doplnkovú službu ku komerčným bankám ako poisťovateľ chrániaci politické a komerčné riziká zahraničných trhov, prípadne ako financujúci a zaisťujúci partner.
Budete aj naďalej firmy informovať o ich exportných príležitostiach?
Áno, aj zo spomínaných dôvodov budeme pokračovať v úspešne započatej sérii praktických vzdelávacích pracovných podujatí. Spolu s ekonomickými diplomatmi a ďalšími partnermi ekonomickej diplomacie na nich spoločnostiam predstavujeme krok za krokom praktické fungovanie exportu do vybraných teritórií. Máme za sebou predstavenie Gruzínska a regiónu západného Balkánu. Teraz pripravujeme Exportný klub zameraný na stredoázijsky región. No a ďalší bude orientovaný na juhovýchodnú Áziu.
Aké zmeny zo strany štátu by ste v tejto súvislosti privítali?
To je veľmi dobrá otázka. S našim gestorom, Ministerstvom financií SR, komunikujeme o možnosti novelizácie zákona o Eximbanke. Postavenie exportu, zapojenie slovenských firiem do medzinárodného reťazca, podpora exportu Slovenskej republiky, inovatívna ekonomika, ochrana klímy a bezpečnosť krajín sú témy, na ktoré je zákon z 90. rokov minulého storočia jednoducho nedostačujúci. Vidíme to v okolitých krajinách, kde sú exportno-úverové agentúry podporené novelizovanými zákonmi, kapitálovo silnejšie a s podstatne širším mandátom.
Ste v pravidelnom kontakte a spolupráci so štátnymi inštitúciami?
Áno, samozrejme. Musím pripomenúť, že jedným z najdôležitejších predpokladov úspechu je synergický prístup k podpore zahraničného obchodu a ekonomickej diplomacie. Preto veľmi aktívne spolupracujeme s našimi partnermi – Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Ministerstvom hospodárstva SR aj so Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií a obchodu, známou pod skratkou SARIO. Teda ako to zaznelo aj v programovom vyhlásení vlády, ktorého bola Eximbanka súčasťou, v snahách o posilňovanie slovenského exportu a zvyšovania konkurencieschopnosti firiem v medzinárodnom prostredí.
Keď spomínate spoluprácu na inštitucionálnej úrovni, môžete povedať niečo viac o možnostiach pre slovenských exportérov v rámci medzinárodných projektov a spoluprác?
Eximbanka je nad rámec svojho základného mandátu jedným z aktérov agendy rozvojovej spolupráce. V roku 2024 máme ambíciu finalizovať podporu aj pre niekoľko obchodných transakcii slovenských exportérov do rozvojových krajín. Verím, že sa nám tým podarí otvorené projekty realizovať a prispieť tak k napĺňaniu cieľov v oblasti rozvojovej spolupráce Slovenska.
Dosiaľ sme sa bavili o spolupráci a podpore zo strany štátu. Máte nejakú formu podpory aj zo strany Európskej únie?
Áno. Eximbanka ako jediná exportno-úverová agentúra regiónu získala autorizáciu Európskej komisie pre využívanie finančných prostriedkov Európskej únie – Pillar Assesment. Táto autorizácia nás okrem iného oprávňuje žiadať o využitie záručných a grantových prostriedkov EÚ, určených na podporu rozvojových projektov po celom svete. Verím, že týmto nástrojom budeme vedieť pomôcť slovenským firmám zapojiť sa do realizácie týchto projektov.
A čo ďalšie oblasti v rámci Únie?
Sme aktívni aj v nich. Zároveň totiž pozorne sledujeme, ako sa vyvíjajú ďalšie európske témy, napríklad spoločný nákup plynu v Európskej únii, iniciatívy súvisiace s obnovou hospodárstva Ukrajiny alebo koordinácia v rámci stratégie EÚ Global Gateway. Ďalej sú to iniciatívy pre podporu rozvoja a nasadenia nízko-uhlíkových energetických zdrojov na báze jadra, ako povedzme malé modulárne reaktory (SMR), respektíve celkovo financovanie projektov jadrovej energetiky, iniciatíva vedúca ku vzniku vodíkovej banky, ochrana klímy a celkovej bezpečnosti krajín EÚ a podobne. V tomto kontexte organizujeme práve dnes spolu s ministerstvom zahraničných vecí na jeho pôde významné podujatie – konferenciu za účasti vysokých predstaviteľov slovenskej vlády i Európskej komisie, a to vrátane eurokomisára Maroša Šefčoviča. Podnikateľom na nej priblížime konkrétne možnosti zapojenia slovenských firiem do projektov rozvojovej spolupráce Európskej únie v rámci stratégie EÚ Global Gateway.
Prvé fórum s takýmto názvom sa uskutočnilo vlani v Bruseli, kde viac ako 40 predstaviteľov vlád, finančných inštitúcií a podnikov diskutovalo o svetových investičných potrebách a posilnení európskych firiem na globálnych trhoch. Ako sa na tejto iniciatíve a na dosahovaní spomínaných cieľov podieľa Eximbanka a kto tieto aktivity v našej krajine zastrešuje?
Agendu EÚ Global Gateway na Slovensku zastrešuje práve rezort diplomacie, a to v spolupráci s Eximbankou a Slovenskou agentúrou pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS). Rezort zahraničia prostredníctvom ekonomickej diplomacie poskytuje firmám aktívnu podporu v kontakte s partnermi v jednotlivých teritóriách, kde sú prítomné vlajkové projekty – takzvané flagship projekty. Rovnako sú jednotliví ekonomickí diplomati súčinní pri komunikácií s lokálnymi odberateľmi v daných krajinách.
V čom konkrétne spočíva ich podpora?
Vďaka nim slovenskí podnikatelia dokážu nadviazať kontakt s lokálnymi predstaviteľmi a získať potrebné informácie pri oslovovaní partnerov v prijímajúcich krajinách, čo im môže napomôcť pri získaní možných dodávateľských kontraktov. Eximbanka je v tejto súvislosti pripravená podporiť ich prostredníctvom svojho produktového portfólia pri zapojení sa práve do vlajkových projektov EÚ Global Gateway.
Rozumiem tomu, že tieto stratégie pomáhajú riešiť najnaliehavejšie globálne výzvy vrátane boja proti zmene klímy a zlepšenia systémov zdravotnej starostlivosti, ako aj posilnenia konkurencieschopnosti a bezpečnosti globálnych dodávateľských reťazcov. Podporuje už Eximbanka nejaké konkrétne projekty, respektíve slovenské firmy, ktoré sú do tohto projektu zapojené?
Zatiaľ nie, keďže implementácia stratégie EÚ Global Gateway je aj na úrovni Európskej únie ešte stále len vo svojich začiatkoch. Verím však, že v dohľadnom horizonte vám budem vedieť potvrdiť úspešné zapojenie slovenských exportérov do tejto stratégie.
Poďme sa pozrieť na financovanie spomínaného projektu. Tím Európa zmobilizuje v rokoch 2021 až 2027 investície do udržateľných strategických projektov vo výške až 300 miliárd eur. Má pritom jednak zohľadniť možnosti členských krajín Európskej únie, ale aj potreby prijímajúci štátov. Zároveň má zabezpečiť prínos pre ich miestne komunity. Budú teda môcť z týchto peňazí čerpať pomocou produktov Eximbanky aj slovenskí exportéri?
V prípade sumy 300 miliárd eur je potrebné rozlišovať medzi rozpočtovou alokáciou a mobilizáciou. Európska únia si kladie za cieľ prostredníctvom stratégie EÚ Global Gateway mobilizovať dodatočné zdroje a investície zo strany finančných inštitúcii v celkovej výške 300 miliárd eur. Primárnym nástrojom EÚ pre mobilizáciu prostriedkov je pritom Európsky fond pre udržateľný rozvoj, známy aj pod skratkou EFSD+.
V čom môže byť tento fond nápomocný?
Prostredníctvom neho môžu finančné inštitúcie s autorizáciou Európskej komisie – a na základe spomínaného Pillar Assessment aj Eximbanka – využívať záručné a grantové nástroje pre mitigáciu rizika a zvýšenie atraktivity rozvojových projektov v tretích krajinách. Sme preto pripravení reflektovať na záujem exportérov o túto formu podpory pri najbližšej výzve o predkladanie návrhov projektov pre podporu zo spomínaného zdrojov EFSD+. Je však potrebné zdôrazniť, že našou úlohou v tejto fáze je v spolupráci s partnermi predovšetkým sprostredkovať exportérom informácie o možnostiach, ktoré majú k dispozícii. Pre reálnu implementáciu týchto možností však následne budeme potrebovať poznať, aby sme poznali konkrétny záujem zo strany exportérov.
Chystáte pre nich v tejto súvislosti nové produkty?
Existujúce portfólio našich produktov v aktuálnej fáze pokrýva potreby súvisiace so zapojením exportérov do projektov rozvojovej spolupráce EÚ. Keby sa však v čase ukázalo, že je potrebné či už upraviť alebo nadizajnovať nový produkt, sme pripravení flexibilne reagovať.
Vráťme sa ešte k fondu EFSD+. Môžete ho viac priblížiť?
Ide o jeden z finančných nástrojov EÚ Global Gateway, ktorý podporuje udržateľné investície v partnerských krajinách Európskej únie. Ponúka rôzne možnosti na zdieľanie rizika až do výšky 40 miliárd eur. Jeho cieľom je mobilizovať verejné a súkromné financovanie na pomoc partnerským krajinám pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja. Záruka EFSD+ sa poskytuje prostredníctvom oprávnených finančných inštitúcií pri rozvojových projektoch. Najväčším partnerom pri implementácii tejto záruky je Európska investičná banka – EIB – spolu s ostatnými partnermi Tímu Európa.
Inauguračným míľnikom stratégie EÚ Global Gateway bol investičný balík Afrika – Európa s cieľom mobilizovať investície vo výške približne 150 miliárd eur určených na posilnenie spolupráce s africkými partnermi. Majú o tento región záujem aj Slováci?
Na základe predbežných výsledkov práve prebiehajúceho prieskumu, ktorý realizujeme, a tiež z dopytu exportérov, ktorý evidujeme, môžem prezradiť, že jednoznačne áno. Nenasýtené trhy Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky sa čoraz viac dostávajú do hľadáčika slovenských exportérov. Prirodzene, Eximbanka je pripravená podporiť ich životaschopné aktivity. Okrem toho sa začala realizovať stratégia EÚ Global Gateway v Ázii a Tichomorí, ako aj v Latinskej Amerike a Karibiku. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámila, že EÚ a jej členské štáty tam investujú vyše 45 miliárd eur.
Môžu byť všetky tieto príležitosti zaujímavé i pre slovenských exportérov?
Áno, samozrejme.
V roku 2023 sa vďaka stratégii EÚ Global Gateway začalo na celom svete realizovať 90 hlavných projektov v digitálnom, energetickom a dopravnom sektore, ktorých cieľom je posilniť systémy zdravotníctva, vzdelávania a výskumu. Majú o tieto segmenty záujem i slovenské firmy?
Zatiaľ sme stále v počiatočných štádiách realizácie tejto stratégie. V každom prípade môžem potvrdiť, že v spomínaných sektoroch majú určite veľký potenciál. Verím, že keď im vysvetlíme procesy a prínosy, tak sa zapoja a uvidíme reálne výsledky. Rád by som však spomenul ešte jednu vec, ktorá je mojou srdcovou záležitosťou. A to je jadrová energetika.
Čo konkrétne máte na mysli?
Asi registrujete, že nedávno bol oznámený zámer výstavby novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Stav je dnes taký, že tento projekt získal povolenie od Úradu jadrového dozoru na umiestnenie. Už teda vieme, kde v priestore Jaslovských Bohuníc bude nová elektráreň stáť. Síce ešte chýba stavebné povolenie, ale to je záležitosť roka až roka a pol. Následne dôjde k tomu, že sa začne vyberať dodávateľ technológie.
Ako to s jeho výberom zatiaľ vyzerá?
V tejto chvíli sú na stole traja potenciálni hráči – americká Westinghouse Electric Company, francúzska EDF a kórejský podnik Hydro and Nuclear Power (KHNP). Dovoľte mi však vysvetliť, prečo o tom vlastne hovorím. Vidím totiž, že projekt výstavby jadrovej elektrárne má veľký potenciál mobilizovať priemysel a hospodárstvo Slovenskej republiky vôbec.
Koľko by to celé malo stáť?
V súčasnosti sa hovorí o náklade okolo desiatich miliárd eur. S tým, že všade naokolo nás si vlády v princípe vyjednávajú vysokú mieru lokalizácie, ktorá dosahuje až 50 percent plus. Keď teda hovoríme, že desať miliárd eur bude stáť výstavba jadrovej elektrárne, tak to znamená injekciu vo výške piatich miliárd eur do lokálnej ekonomiky. Zároveň však spolupráca s takýmito veľkými firmami má obrovský potenciál vytvoriť aktivity slovenských dodávateľov aj smerom do okolitého zahraničia.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 5% na dočítanie.
Zostáva vám 5% na dočítanie.