Šmelinári a priekupníci, ktorí v snahe zarobiť dokážu predať takmer hocičo. Často práve tovary veľmi pochybnej kvality. Takto zvrchu sa dlho pozerali na Poliakov i mnohí Slováci či Česi. V očiach Britov či Nemcov to boli zase len chudobní a nezriedka i nechcení gastarbeitri, schopní vykonávať iba podradné a slabo platené profesie.
V posledných rokoch sa však aj toto podceňujúce vnímanie Poliakov začína meniť. Vždy to bol vlastne iba negatívny stereotyp, ale s postupom času sa stále viac vzďaľuje reálnej skutočnosti.
Stredoeurópskych susedov i Západoeurópanov preto neprestávajú prekvapovať a občas až desiť opakované správy o tom, že súčasné Poľsko zažíva niečo ako hospodársky zázrak. Minimálne v porovnaní s väčšinou ostatných európskych krajín.
Zázrak síce s mnohými otáznikmi a výkričníkmi, no zato potvrdzovaný hromadnými „comebackmi“ státisícov Poliakov, roky odkázaných na prácu v bohatom zahraničí. Zázrak, za ktorý sa snažia zbierať body oba hlavné znepriatelené bloky varšavskej politiky.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 90% na dočítanie.
Zostáva vám 90% na dočítanie.